Korzovanie je zvláštny a jedinečný spôsob spoločenského života. Vznikol na prelome 19. a 20. storočia a na mnohých miestach sa udržal veľmi dlhú dobu a niekedy sa vo vlnách dokonca vracal. Korzovanie je jav mestský, pretože ku korzovaniu je potrebné korzo. Vo veľkých mestách dokonca vznikali separované korzá pre elitu, na inom mieste korzovali vojaci, trhovníci, slúžky, … Korzom sa mohla stať akákoľvek zaujímavá a príjemná trasa. Musela byť však dostatočne priestranná, aby sa dokázali voľne proti sebe pohybovať dva prúdy ľudí, no zase iba tak, aby sa mohli zámerne, či „náhodou“ stretnúť. Takto náhodné stretnutia boli jedným z hlavných cieľov korzovania, ktoré na prvý pohľad vyzeralo ako bezcieľne zabíjanie času, no nebola to pravda. Išlo predovšetkým o to vidieť a byť videný. Ako si pamätá tento fenomén v Skalici v polovici minulého storočia a ako vidí prechádzky dnes, nám napísala Vlasta Duchoňová.
SKALICA JE PIEKNÉ MESTO,
cez ňu chodníček, spieva sa v známej piesni. Skalica pekná bola a pekná stále je. Je to dedičstvom toho ako boli naši predkovia na svoje mesto hrdí a ako ho zveľaďovali. Začiatkom minulého storočia sa sústreďoval spoločenský ruch hlavne na námestí pred farským kostolom, hotelom a kultúrnym domom. Neskôr sa korzovanie prenieslo do bočných ulíc okolo námestia. Lipové a gaštanové aleje na Potočnej a Korezskovej ulici ešte stále chránia lavičky, ktoré lákajú v lete na posedenie.
Prechádzky po meste boli veľmi populárne. Bolo nepísaným pravidlom, že sme svoje nedeľné prechádzky začínali v cukrárni u Žabkovských a potom pokračovali smerom k nádražiu, kde vtedy bývalo rušno, lebo vlaky nekončili v Skalici, ale pokračovali do Veselí nad Moravou. Touto častou sme išli okolo starého kina. Treba dodať, že vtedy sme chodili do kina pomerne často. Kinosála bola plná, filmy boli obsadené výbornými hercami a dej bol pútavý. Televízia nebola v každej rodine a aj tak mala len dva programy.
TRADÍCIA INAK
V 50. a 60. rokoch minulého storočia sme sa prechádzali okolo nemocnice smerom k Hájku. Ak sme náhodou zašli až do Hájka, tak nás všetci ľutovali ako musíme byť unavení. Dnes bývame na sídliskách, tie sú od stredu mesta oveľa vzdialenejšie – sídlisko Pod hájkom, SNP, Krivé kúty alebo horná časť Predmestia. Ešteže je tu MHD. Cez víkendy sa nám žiada poprechádzať sa po ceste, zájsť na kávu, postretať sa so známymi. Lenže tie prechádzky mestom sú dnes iné. Kým kedysi sme korzovali mestom, dnes býva v nedeľu mesto takmer prázdne. Obyvatelia sa radi prechádzajú v prírode. Na bicykloch si zájdu k horám, k rybníkom, k Baťáku a na záhradky. Prechádzky prírodou ich viac napĺňajú ako potulky mestom. Po uliciach vidieť iba babky, idúce z kostola na cintorín, alebo mamičky s kočíkmi. Aj tie mladé mamičky majú dnes iné možnosti v obchodných centrách ako sme mali my. V kaviarničkách sú detské kútiky, kde sa môžu deti hrať. Mamičky sa môžu zatiaľ pobaviť s kamarátkami.
ULICA AKO MÓDNE MÓLO
Tak ako sa časom na korze menili ľudia, tak sa menila i móda. Už počiatkom minulého storočia začali kroj a jednoduchý ľudový odev vytláčať mestské šaty. Spočiatku si mestské ženy obliekali jednoduché šaty, kostýmy, v zime kabáty. Na hlavách sa začali objavovať rôzne klobúky. Neskôr sa menilo aj postavenie a aktivity žien a pri športe začali nosiť aj nohavice. Najprv šponovky, neskôr kominárky, prevažne menčestrové, aj texasky z rifloviny. Ešte treba spomenúť kaliopky, moderné v 60. rokoch. Šaty sa nosili plisované, strihané do A-línie alebo úzke. Samozrejme, aj tu sa materiál menil. Najprv sa z noviniek objavil tesil, potom krymplén, diolén a tak ďalej. Vlasy raz vypnuté do chvostov, potom trvalé, neskôr drdoly, banány, uzly.
VYRAZTE DO MESTA
Niektoré trendy zanikli, iné sa po čase pozmenené vrátili. Móda sa mení a opakuje súčasne. Tak to ide s nami stále dokola. Móda, ktorú by sme nechceli nikomu ukázať, by nemala zmysel. Sme zase na začiatku – nie je lepšia príležitosť ako korzovanie, nech sa dnes nazýva akokoľvek. Príležitostí v Skalici je dosť. Myslím, že naše mestečko poskytuje veľa príjemných zakutí, z ktorých si môžu obyvatelia vybrať. Stačí vyjsť a čakať s radosťou, kto práve pôjde oproti.