Duša mi prahne túžbou po plavbe –
za piesňou v diaľke, s hlbokými tónmi.
Zatiaľ len dážď mi vyťukáva na dlažbe
svoj plachý rytmus monotónny.
Zanechať všetko dnešné, budúce,
vypustiť von, čo tajila som v skrýši.
Jej rytmus ako gong mi búši na srdce –
spev dažďa mi krv v tepnách neutíši.
Už žiadna kotva ma tu nezdrží –
prchavá nádej, bez túžob a bez snov;
paličky dažďa na bubienkoch kaluží …
Musím sa vydať za vzdialenou piesňou!