Zachováme dedičstvo otcov? Návšteva Sv. Otca Františka zostáva pre nás naďalej inšpirujúca a podnecuje k vážnej sebaanalýze. Oslovil dušu nášho národa a upozornil nás, že „vďaka sociálnym médiám vieme toho oveľa viac o športovcoch a iných celebritách než o vlastných rodičoch a starých rodičoch.“ Avšak „…tu sú naše korene, tieto potrebujeme polievať“. A pápež pokračoval: „Prišiel som ako pútnik do mladej krajiny s dávnou históriou, do krajiny s hlbokými koreňmi v srdci Európy. Želám vám, aby ste nikdy nedopustili pokaziť voňavé príchute vašich najlepších tradícií povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou.“
Opäť potvrdil poznanie sv. Jána Pavla II., že Slovensko je stále prameňom živej viery a historický význam cyrilometodskej tradície pre naše dejiny a duchovnú kultúru, ktorú môžeme (a mali by sme) predostrieť nielen Európe, ale aj svetu. Čím toto posolstvo tak silne oslovilo generácie našich predchodcov a inšpiruje svojou duchovnou kultúrou doteraz natoľko, že sa nám stalo základným duchovným dedičstvom? Akú duchovnú silu ukrýva, že nás ochranne previedlo nežičlivými historickými zvratmi a stalo sa súčasťou Preambuly Ústavy Slovenskej republiky?
AJ PO TISÍCICH ROKOCH
Vždy, keď sa ponoríme do Proglasu Konštantína Filozofa, ktorý vznikol pred viac ako tisícročím, po príchode Byzantskej misie na naše územie a bol adresovaný našim predkom, vždy a s rovnakou intenzitou nás oslovujú verše:
Ktorí však nepriateľa nemilujete,
národy, čo s ním chcete boriť sa,
otvorte dvere ducha svojho pozorne,
zbroj tvrdú teraz prijímajte národy,
kovanú krásne v knihách Hospodinových,
ktoré tak tvrdo mliaždia hlavu diablovu.
Ponad stáročia z nich vyžaruje chvála vnútornej sily Božieho slova v evanjeliách. Prekvapujúci, a preto pôsobivý, je tu zdanlivý paradox – evanjelium, tvrdá zbroj. Veď Nový zákon je zákonom lásky! Chápať ho ako „tvrdú zbroj“ možno skutočne iba metaforicky, v prenesenom význame. V podaní Konštantína Filozofa sú tieto štyri knihy „tvrdou zbrojou“ proti nenávisti, netolerancii, nerozumnosti.
TREBA MAŤ SNAHU POROZUMIEŤ
Aby sme mohli v plnosti prijať posolstvo evanjelií, treba skutočne „pozorne otvoriť dvere svojho ducha“, prijať ich za svoje, urobiť z nich stáleho obyvateľa nášho duchovného príbytku. V neochote porozumieť ich skutočnému významu vidí Konštantín Filozof najväčšiu prekážku aj pre porozumenie medzi ľuďmi vôbec. Nerozumnosť je treba chápať nie ako neschopnosť, ale ako nechcenie porozumieť. Neochotu hmoty otvoriť sa pôsobeniu ducha. S ochotou prichádza aj múdrosť ako dar Ducha Svätého:
Kto totiž prijme tieto písmená,
tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví
a vaše duše písmenami posilní
i skrze apoštolov, skrze prorokov.
Ide o múdrosť lásky, ktorá nás učí „i nepriateľa zahubiť“. Avšak tým, že dokážeme svojou prijatou duchovnou silou nepriateľstvo protivníka zahubiť láskou, zlikvidovať ho tým, že z neho urobíme svojho priateľa. Posolstvo dôležitejšie o poznanie vzájomného súzvuku znie:
Nože my, bratia, sme to všetko zvážili,
znamenitú radu vám teraz povieme.
Resp. Iné však ešte podobenstvo premúdre
povedzme, ľudia, ľúbiaci sa vospolok,
túžiaci božím rastom rásť už odteraz.
NAJCENNEJŠÍ DAR
Rada lásky k blížnemu, v tom je výraz vyššej ľudskej múdrosti, inteligencie prežiarenej duchom, novým poznaním. Preto jeho sprostredkovanie je skutočne darom neoceniteľnej hodnoty. Tým darom je Božie slovo, prebúdzajúce naše poznanie k vyššiemu kvalitnejšiemu životu:
Nuž čujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
nuž dobre počuj, celý národ sloviensky,
vypočuj Slovo od Boha ti zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce tvoje posilní.
Čiže, jedine prijatie tohto posolstva je schopné vytvoriť v nás univerzálneho človeka s rovnako rozvinutým rozumom aj citom. Naši predkovia tomuto posolstvu lásky skutočne otvorili dvere svojho ducha a to im umožnilo udeliť nielen cyrilometodskej tradícii práve na Slovensku trvalé „domáce právo“, ale aj dôstojne s vierou prejsť najzložitejšími zvratmi dejín. Pripomínajme si ho i dnes, v útoku hmoty proti duchu, ako nám ho pripomenul aj Sv. Otec, aby sme vyššiu múdrosť, toto dedičstvo otcov, nestratili.
Eva Fordinálová