Najdrahší stromček na svete v hale hotela Emirates Palace v Abu Zabi
Vianoce sú nesporne najvýznamnejším sviatkom, aký počas roka v našich končinách sveta slávi takmer celá spoločnosť. Pripomínanie si narodenia Ježiša Krista prerástlo svojim obsahom do oveľa širšieho ponímania sviatkov pokoja a mieru. Vyvrcholenie roka v zmierení, eufórii, stretávaní rodín a rastúcej filantropii je týmto svojim obsahom a posolstvom jednou z najkrajších tradícií, k akej sme mohli dospieť. Pre kresťanské alebo len tradičné vnímanie tohto obdobia je ústredným symbolom sviatočnej výzdoby vianočný stromček. Vo svojej najjednoduchšej forme ako ihličnan, ozdobený jabĺčkami a orechmi, je krásnym priamočiarym spojením toho, čo ponúka príroda v období Vianoc a rodiacich sadov v najplodnejšom čase. Má svoje znaky, miesto, úlohu, no predovšetkým zaujímavú históriu.
V období adventu sa prvé objavujú honosné a bohato zdobené stromčeky v centrách miest. V Skalici sa každoročne objaví veľký strom na Námestí slobody a vraj je jedným z najkrajších na celom Slovensku.
STARÝ SYMBOL NOVÉHO SVIATKU
Termín Vianoc, pripadajúci na obdobie od 24. do 26. decembra sa približne kryje s dňom zimného slnovratu, ktorý dnes nastáva okolo 21. decembra. Vtedy je na severnej pologuli najkratší deň v roku a od tohto dátumu sa začína deň predlžovať. Tradičným dátumom tejto udalosti bol však 25. december a už v staroveku sa stotožňoval so Sviatkom zrodenia nepremožiteľného slnka – Dies Natalis Solis Invicti. Ako cirkevný sviatok je po prvýkrát doložený vo Filokalovom kalendári z roku 354. 25. december, ako dátum narodenia Ježiša Krista, spätne vypočítal rímsky právnik, spisovateľ a cirkevný otec Quintus Tertullianus (asi v r. 155 – 222). História vianočného stromčeka však má svoju vlastnú cestu.
Predobraz tejto tradície by sme mohli rozpoznať už v zdobení stromov a vetiev, ktorým Kelti uctievali boha Slnka. Rovnakým zvykom Germánske kmene počas zimného slnovratu oslavovali svojho boha Wotana. Zďaleka však neboli prví a ako niť sa snaha o vrátenie života do prírody v období jej odpočinku tiahne kultúrami veľmi rozdielnymi a vzdialenými. Jednou z najstarších je babylonský epos o bohovi zrodenia Nimrodovi. Tento príbeh rozpráva o vždyzelenom strome, ktorý vyrástol zo suchého kmeňa.
STROMČEK AKO HO POZNÁME
Podľa legendy, tradujúcej sa v nemeckých zemiach, sa nápad priniesť si stromček z prechádzky domov zrodil priamo v hlave Martina Luthera. Isté je, že jedno z prvých svedectiev o osvetlenom a ozdobenom stromčeku v miestnosti počas Vianoc poskytuje zápis v brémskej kronike z roku 1570. Zatiaľ sa tak dialo len v cechových priestoroch, pretože do domácností začali prenikať až o sto rokov neskôr. Až z prvej polovice 19. storočia máme záznamy o stromčekoch v Gdansku, Viedni, Budíne, Paríži, Londýne, Ríme, … K ich popularite a obľúbenosti prispel veľkou mierou manžel kráľovnej Viktórie princ Albert, ktorý stromček umiestnil vo Windsorskom zámku v roku 1841.
Na územie Slovenska sa dostáva zvyk zdobenia stromčeka práve z nemeckých a rakúskych miest koncom 18. storočia. Najprv sa udomácnil v mestách a postupne i na vidieku. Do roľníckych domov v odľahlých častiach sa dostal dokonca až začiatkom 20. storočia, kedy sa objavuje i zvyk vkladať pod stromček darčeky pre svojich blízkych. Spočiatku boli stromčeky na vidieku zdobené slamou, neskôr jablkami a ozdobami zo šúpolia. V meštianskych domácnostiach sa ozdoby vyrábali z papiera a šili napríklad zo zamatu.
SVETLO Z BETLEHEMA
Svetlom malých voskových sviečok sa vianočný stromček rozžiaril už v 18. storočí. Pravdepodobnosť, že sa plameňom slávnostne rozžiari celý, aj s domom, bola vysoká a úmerná blízkosti živicou nasiaknutých ihličiek a papierových ozdôb. Ex oriente lux svetlo prichádza z východu. Symbolicky platí síce latinské úslovie i v tomto prípade, no prakticky treba obrátiť pozornosť opačným smerom, na západ. Vyslobodením a súčasne prísľubom nových možností bol totiž vynález žiarovky v roku 1879. Takmer okamžite sa objavili na stromčekoch (na počudovanie), najprv v Európe a vzápätí v Severnej Amerike. Snahou bolo klasické žiarovky zmenšiť a 22. decembra 1882 sa na stromčeku v domácnosti Edisonovho spolupracovníka Edwarda H. Johnsona na Piatej Avenue v New Yorku rozžiarila reťaz osemdesiatich malých žiaroviek v amerických národných farbách.
Na počiatku 20. storočia už boli elektrické sviečky v bežnej ponuke obchodov, no pre ich vysokú cenu boli ešte niekoľko desaťročí dostupné len vyšším triedam, predovšetkým v mestách. S postupujúcou elektrifikáciou obsadzovalo vianočné osvetlenie svoje miesta po celom svete. Na vianočných stromčekoch v súčasnosti preberá osvetlenie hlavnú úlohu. Trh zaplavila ponuka šnúr so 100 až 200 LED žiarovkami s neuveriteľnými možnosťami. Blikajúce a hrajúce svetielka navyše opustili stromčeky a lemujú okná, domy, stromy pred domami a na nich lietajúce sane so sobmi.
MODLA PEŇAZÍ
Žiariacimi ozdobami sa však stávajú príležitostné i klenotnícke diela a tak tabuľky rekordov obsahujú nielen rozmery, ale i údaje o najdrahších ozdobách. V roku 2012 predstavilo tokijské klenotníctvo Tanaka Kikinzoku Jewelry štyridsať kilogramový stromček z čistého zlata v hodnote viac ako 3 milióny eur, v roku 2014 ho samo prekonalo 31 kilogramovým stromčekom z gravírovaných platinových doštičiek s motívom Disneyho rozprávky Ľadové kráľovstvo. Ani zďaleka sa však obe rarity nepriblížili stromčeku v hale hotela Emirates Palace v Abu Zabi, ktorý v roku 2010 zdobili gule zo zlata, posádzané diamantmi a zafírmi v hodnote viac ako 11 miliónov dolárov.
Stromček v parížskom nákupnom centre Galleries Lafayett sa každý rok trblieta ozdobami z krištáľov Swarovski, vyrobenými priamo na požiadavku tohto domu
Bruselské námestie Grand Place je považované za najkrajšie na svete a s rovnakou pýchou si mesto vyberá vianočný stromček. V roku 2016 sa na ňom týčila 22 metrov vysoká slovenská jedľa, ktorá vyrástla na úbočí Malých Karpát nad Hornými Orešanmi.
ŽIVÝ VERSUS UMELÝ
Tak, ako mnoho vecí okolo nás, tak aj dilema, či je ekologickejšie mať doma na Vianoce živý či umelý stromček, nás delí na dva tábory. Opúšťanie živého stromčeka súviselo so stále dokonalejším spracovaním plastov a ich masívnym nástupom v 20. storočí. U nás k tomu prispel i fakt, že po rozpade socializmu bolo stále ťažšie skočiť si pre stromček len tak do lesa. Zadovážiť si „večný“ stromček, takmer na nerozoznanie od skutočného, ktorý je možné po sviatkoch vrátiť späť do obalu, kde vydrží v pohotovosti do ďalšej sezóny, je navyše iste silný praktický argument. S ekológiou však nesúvisí, rovnako ako jej neprospieva samotná výroba plastového symbolu.
Jedným z ekologických riešení je kupovanie vianočných stromčekov v kvetináčoch a po sviatkoch ich vysadenie v exteréri
Ak opomenieme vysokú energetickú náročnosť výroby, potom v tejto súvislosti je zarážajúci fakt, že na vyprodukovanie jedného umelého stromčeka sa spotrebuje toľko kyslíka, koľko ho vyprodukuje niekoľko stoviek živých stromčekov po celú dobu svojho rastu. A taký vianočný stromček rastie aj desať rokov. V prospech plantážového pestovania vianočných stromčekov hovoria i sprievodné efekty, ako produkcia biomasy, čistenie biosféry od skleníkových plynov, zadržiavanie zrážkovej vody, poskytovanie úkrytov pre hmyz, vtáctvo a iné živočíchy, či využívanie inak plôch nevhodných na les. Návrat k živým stromčekom je v Európe našťastie aktuálnym trendom. Symboly sú pre nás stále dôležitejšie a spoločný výber stromčeka v predvianočnej atmosfére i vôňa živice nad darčekmi sa stále spája v podvedomí s najkrajšími sviatkami v čase nášho detstva.