Práve teraz, na prahu nového volebného obdobia, je vhodný čas na rekapituláciu chýb z minulého obdobia, a poučenie z nich. Dôvodov k našej nespokojnosti bolo veľa, ale zameriame sa aspoň na jeden, na ten základný a možno podstatný.
DVA SVETY PROTI SEBE?
Prišlo to vždy po voľbách, zo dňa na deň sa znovu svet rozdelil na MY a ONI – svet občanov a svet poslancov s primátorom. Dva svety, ktoré sa často javia, že stoja mimo seba, ak nie proti sebe. Pritom by mali mať spoločný prienik, ak už by dokonca nemali byť jedným svetom. Veď všetci máme rovnaký cieľ – vybudované mesto, v ktorom sa nám dobre žije. To by nás malo spájať. Niekde sa však stala chyba … Odpútajme sa od negatívnych emócií z minulosti a pozrime sa problému na zub. Teda, prečo tomu tak bolo a ako tomu predísť?
NECH HODÍ KAMEŇOM
Spojivom týchto „dvoch svetov“ je spolupráca a pre tú treba porozumenie a schopnosť pozerať sa na veci aj z druhej strany. My, občania, na svojich zástupcoch vidíme veľa chýb, a určite ich majú. Tak ako my. A preto je čas pozrieť sa každý sám na seba. Treba opustiť detinské, škôlkarské a nikam nevedúce „ale to urobili oni, to je ich vina …“, zvlášť, keď je v zastupiteľstve veľa nových tvárí. To, čo je skutočne treba, je investovať čas do spojenia síl a spolupráce.
POSLANCI SÚ SPOMEDZI NÁS
Poslanci sú občania, ktorí vzišli z našich radov. Väčšina nemá profesijne nič spoločné so samosprávou, majú rovnaké priemerné znalosti, či skôr neznalosti, ako my. Skúsme si predstaviť, že nás zvolili a skúsme si len prečítať materiály do zastupiteľstva z minulého roka, alebo si len pozrieť záznamy zo zasadnutí. Rozumeli by sme všetkým súvislostiam? Akoby sme rozhodovali my? Uvítali sme, že sa niektorí poslanci, okrem odpovedí na otázky v rubrike Vážení poslanci!, do tohto čísla rozpísali a priblížili svoje skúsenosti a názory. Noví poslanci napísali, že dostali knihu Sprievodca miestnou samosprávou a niektorí boli informovaní, že sa pripravuje školenie. Väčšina bola s dodanými základnými informáciami spokojná, no nepovažovala ich do budúcnosti za dostačujúce a privítali by školenie. Niektorí podotkli, že pokiaľ chcú kvalitne riešiť problémy mesta, musia i tak v budúcnosti venovať čas samoštúdiu. Časť poslancov sa vyjadrila, že v prípade nejasností chodia si pre informácie za pracovníkmi mesta. Niektorí znovuzvolení uviedli, že vďaka praxi už informácie a školenie nepotrebujú, avšak súhlasili s tým, že noví by zaškolení byť mali.
NAJPRV TREBA SPOJIŤ SVETY
Žiadame, aby poslanci pracovali poctivo a venovali svoj voľný čas (ktorého nie je málo) zodpovednému riadeniu mesta. Máme na to, samozrejme, právo, no pozrime sa na ich motiváciu. Často od občanov počuť výroky typu „Veď to má zaplatené!“, no vyvstáva otázka, či vedia, že táto suma je zhruba 90 eur za jedno zasadnutie mestského zastupiteľstva. Za toto „zaplatené“ má poslanec urobiť dôkladnú, náročnú prípravu na zastupiteľstvo, ktorá ho stojí mnoho hodín, či dní zo svojho voľného času. Bolo by to pre nás motiváciou? Často na toto zamyslenie nasleduje aj odpoveď: „Keď sa nechal zvoliť, tak nech pracuje. Veď nikto ho tam nenútil …“.
A týmto postojom sa tvárime, že je to iba ich vec a nás občanov sa netýka. Obávam sa však, že s takýmto postojom sa nám môže stať, rovnako ako už viacerým obciam na Slovensku, že sa nenájdu ľudia, ktorí by v ďalších voľbách kandidovali a mesto spadne pod správu štátu. Akú motiváciu budú mať múdri a schopní ľudia, ktorí sa veľmi dobre uživia inou zmysluplnou činnosťou, keď všetku zodpovednosť a prácu hodíme iba na ich bedrá? Pozor, aby nakoniec, v nasledujúcich voľbách, nemali záujem o poslanecký mandát len tí, ktorým naša občianska nevzdelanosť, neochota a pasivita vyhovuje. Tí, ktorí pôjdu do zastupiteľstva len zo zištných osobných dôvodov. Aby sa nám s našim pasívnym prístupom (kam patrí aj vykrikovanie pri pive) nestalo, že nebudeme mať zastupiteľstvo vôbec alebo bude plné ľudí, bažiacich po osobných výhodách.
TREBA ÚCTU AJ VĎAČNOSŤ, ALE …
Nepochybne si zasluhuje našu úctu a vďačnosť, že ešte stále máme v Skalici ľudí, ktorí chcú pracovať pre nás všetkých a k tomu vo svojom voľnom čase. Je na nás im pomáhať, no súčasne je na nás ich kontrolovať. Oboje je naše právo aj občianska povinnosť. K tomu však musíme aj my mať základné občianske vzdelanie a prehľad, nielen poslanci. Bez neho totiž kvalitná spolupráca, ani kontrola nie je možná.
