Ak sa pozorne začítame do biblického príbehu o vyhnaní z raja, nenaskočia nám zimomriavky z pochopenia možnej príbuznosti s dneškom? Nenúti nás biblický text zamyslieť sa, že možno ide o metaforu súčasnosti? Že naša planéta je pre nás, nech už sme ju priotrávili smogom chemickým, zvukovým, informačným, predsa len jediným rajom, v ktorom sa ešte stále dá žiť? Neprichádza nám na um, že opäť už-už stojíme na špičkách, aby sme dosiahli na jablko zo zakázaného stromu, poháňaní vlastnou samoľúbosťou, tým večným našepkávaním – „Budete ako bohovia?“
Ešte sme neodtrhli, ešte sme nezahryzli, hoci sa nám slinky zbiehajú, ešte sme si našťastie nepripravili raz a navždy nezmeniteľné vyhnanie z raja, hoci už vzhľadom na nahromadený potenciál jadrových zbraní a iných zarážajúcich objavov veľa nechýba. Čo potom? Začínať opäť od počiatku, v pote tváre, ak vôbec nejaký počiatok bude? Existuje riešenie: rozdúchavať silnejšie božiu iskru v nás, aby v jej blčaní zatíchlo zvodné našepkávanie k pýche. Odstrániť vládu „nerozumného rozumu“, dospieť k syntéze hmotného a duchovného, metaforicky „vdýchnuť do hmoty dušu“. Treba prestať merať prospešnosť záujmami jednotlivcov, jednotlivých spoločností, jednotlivých štátov, povýšiť nad ne záujem ľudstva, teda, človeka.
Prvé signály sa už objavujú. Dôkazom môže byť aj dielo amerického ekonóma, filozofa a teológa slovenského pôvodu Michaela Novaka, ktorý je v USA vysoko uznávaný, najmä jeho filozofické práce s problematikou syntézy človeka so svetom demokracie, v duchu kresťanských riešení hodnôt. Podľa Novaka – „akokoľvek ďaleko zájdeme v poznaní, všade nájdeme stopy po Svetle, ktoré tam bolo pred nami. Božia príčinnosť je prvotná a tragika súčasného človeka spočíva v neschopnosti, resp. v neochote s ňou spolupracovať, pretože sám seba považuje za prvú príčinu všetkého“. Amerika začína vnímavo počúvať tento slovenský hlas, hoci sa z neho ešte nepoučila. Je to však jediná cesta, vedúca k prvej príčine všetkého, cez ktorú možno pochopiť všetko. Ešte máme šancu na reparát.