Manželstvo je samozrejmou súčasťou akejsi organizácie života v spoločnosti i keď v súčasnosti sa stáva hlasnou a častou témou polemík o jeho funkčnosti a význame. Zároveň je pre našu dobu príznačné, že generácia, ktorej sa to najbližšie dotýka, nerieši debaty, ale jednoducho sa k manželstvu stavia jeho prijatím, ignorovaním a najčastejšie odsúvaním. Poradie udalostí sa tým často mení na spoločné bývanie, dieťa a manželstvo až v treťom kroku. Nutnosť podporovať ho priniesla v roku 1981 na svet v meste Baton Rouge v Louisiane myšlienku na Svetový deň manželstva, ktorý sa oslavuje vždy v druhú februárovú nedeľu.
UŽ V MEZOPOTÁMII …
Prvú zmienku o manželstve, alebo aspoň zväzku, ktorý tento pojem veľmi pripomína, máme už z obdobia pred štyri tisíc rokmi. Pochádza z Mezopotámie a cieľom zväzku bolo zachovanie sily rodu, získanie pôdy (tým zväčšiť vážnosť a vplyv) a splodiť dediča. Tieto praktické a vonkoncom neromantické pohnútky prevažovali v spoločnosti veľmi dlho a v niektorých oblastiach a tradíciách až do súčasnosti.
AKO TO BOLO V RÍME
Rímske právo poznalo viac typov manželstva – cum manu (s rukou), pri ktorej sa manžel stával poručníkom svojej ženy, per usum (skutkom), teda vlastne únosom, ktorý sa po roku stal legitímny a tretím bolo coemptio, teda vzájomnou kúpou. Rimania však manželstvo nepovažovali za sviatosť ani za zmluvný vzťah. Bola to len spoločenská skutočnosť a súkromná záležitosť. Takto ho prijímalo aj kresťanstvo až do Tridentského koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1545-1563.
KEĎ STAČÍ IBA LÁSKA
Napriek tomu manželstvá z lásky v dnešnom význame existovali počas staroveku i stredoveku, no ich prudký nárast nastal v období medzi dvoma svetovými vojnami, kedy prestávalo mať manželstvo tak úzky vzťah s majetkom a spoločenským prospechom. Pravdepodobne zmena ekonomickej situácie, liberalizácia spoločnosti a uvoľnenie spoločenských konvencií majú veľký vplyv na postavení inštitútu manželstva i v súčasnosti. Ako je často počuť – väčší vplyv ako uzavretie manželského zväzku má na súdržnosť vzťahu spoločná hypotéka …
AKO DLHO JE NAVŽDY
Najdlhšie v histórii zaznamenané manželstvo prežili Daniel a Susan Bakemanovci. Zosobášili sa v roku 1772 v New Yorku a ich manželstvo, podľa dostupných záznamov, trvalo viac ako 91 rokov. Podľa iných zdrojov patrí rekord Zelmire a Herbertovi Fisherovcom, ktorí boli manželmi 86 rokov a 290 dní, do roku 2011. V každom prípade je to obdivuhodné.
ČO NA TO VY?
Aby sme zistili aký je názor vás, čitateľov, poprosili sme spolupracovníčku Anabelu Buchovú o spracovanie malej ankety. Respondentov v dvoch vekových kategóriách sa pýtala, či si myslia, že:
1. Má v súčasnosti inštitút manželstva budúcnosť?
2. Je manželstvo pre vzťah dvoch ľudí dôležité?
Názor niekoľkých účastníkov ankety:
