Vyššie, ďalej, rýchlejšie! Samozrejme, nič nenamietam proti olympijským hrám a tomuto ich heslu, veď sa zrodili z ušľachtilých pohnútok. Avšak v našom živote mi chýba duchovná protiváha fyzického merania síl na olympijských štadiónoch. Antickí Gréci, inštinktívne túžiaci po vyváženosti, zaradili medzi olympijské disciplíny aspoň básnictvo. My sme do merania síl nevpustili duchovnú dimenziu.
Idolmi sa stávajú fyzicky najzdatnejší jednotlivci so schopnosťou skákať vyššie, doskočiť ďalej, dobehnúť rýchlejšie, a stále väčšmi sa horúčkovito žiada – vyššie, ďalej, rýchlejšie! Až z toho zneje štekanie svorky na štvanici, alebo ono známe – „Ukrižuj ho!“ A športovci sú už skutočne viac štvanou zverou než ľudskými bytosťami. Normálne fyzické danosti už dosahujú svoje hranice, ale ošiaľ za pätami si žiada viac. Takže, to treba skúšať s dopingom, podľa možností tak rafinovane, aby nás neodhalili. Už nestačíme, ale nemôžeme to pripustiť, pretože sme všeličo vsadili na hmotu. A ak uznáme, že dovŕšila svoje možnosti, potom čo ďalej?
Aj na svoje životy hľadíme ako na Mesiac – vidíme stále iba jednu stranu. A štvaní sami sebou sa ženieme za novými rekordami. Nenájdeme odvahu pripustiť si, že už nestačíme, že sme už vyčerpali svoje možnosti. Nezaškodí nám uvedomiť si, že naše méty nemusia byť vyššie, ale hlbšie. Že sa nemusíme hnať ďalej a rýchlejšie, že ideálom môže byť pokoj. Že nemáme nad svojimi životnými pretekmi kontrolu, lebo sme stratili trpezlivosť.
Trpezlivosť – tú vzácnu brzdu, po ktorej by sme mali siahnuť vždy, keď zistíme, že nám na čestné zápolenie nestačia sily. A trpezlivosť nemusí byť iba bezpečnostnou brzdou, ale aj vnútorným akumulátorom novej energie. Trpezlivosť nám prináša silu. Je to sila poznania a vedomia, že nič skutočne hodnotné a veľké sa nedosahuje ľahko a rýchlo, že ohromujúcu veľkosť pyramíd tvorí množstvo menších kvádrov – s rozvahou a plánom umiestňovaných do systému, zoraďovaných s nenáhlivou dôkladnosťou rátajúcou s tisícročiami.
Trpezlivosť je sila čakať a vytrvať vzhľadom na konečný cieľ. Výsledkom trpezlivosti je vnútorná vyrovnanosť.
Trpezlivosť akoby v našom uponáhľanom časopriestore vyšla z módy. Azda nestačíme s dychom na veľké ciele. Stali sme sa bežcami na krátke trate a výsledky nášho úsilia bývajú práve také krátkodobé ako čas, za ktorý sme ich dosiahli. A hneď, ako ich dosiahneme, si zároveň uvedomujeme, že vlastne ani nestáli za to. Že sme vlastne očakávali čosi viac, že nás neuspokojujú. A ženieme sa za ďalším želaním v márnej nádeji, že teraz sa naše sklamanie už nezopakuje.
Uberme, utíšme sa, pribrzdime! Na jeden ľudský život si zvoľme jeden veľký cieľ. A smerujme k nemu s rozvážnou trpezlivosťou.