Medzi najpoužívanejšie priezviská v Skalici patrí v súčasnosti i priezvisko Formánek. Momentálne v Skalici žije 68 obyvateľov, ktorí majú v občianskom preukaze zapísané priezvisko Formánek/Formánková. Toto priezvisko sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 149-krát v 52 lokalitách. Najpočetnejšie bolo zastúpené v Skalici, kde žilo 31 mužov s týmto priezviskom. Nasledovali obce Černík (okres Nové Zámky) so 7 nositeľmi, Komjatice (okres Nové Zámky) so 6, Dohňany (okres Považská Bystrica), Malinovo, Sásová s piatimi a Brezno, Mokrý Háj, Nové Zámky a bratislavská Rača so štyrmi nositeľmi priezviska Formánek.
Priezvisko Formánková (existuje aj priezvisko Formáneková) sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 119-krát v 45 lokalitách. Najčastejšie sa vyskytovalo v Skalici (25-krát), nasledoval bratislavský Ružinov (10) a potom Černík (9), Lysá pod Makytou, bratislavské časti Petržalka a Staré Mesto po 4, Dohňany, Komjatice, Prievidza a Diely po troch nositeľkách priezviska. V Českej republike žije v súčasnosti 2023 mužov majúcich priezvisko Formánek. Najpočetnejšie je zastúpené v Prahe (224), nasledujú moravský Vyškov (94), Brno (73), Pardubice (65) a Blansko (54). Žien s priezviskom Formánková žije v Českej republike 2111. Najviac je ich opäť v Prahe (249) a nasledujú moravské mestá Vyškov (99), Brno (85), Blansko (82) a potom Pardubice (62) a Kolín (42).
Ak sa pozrieme na pôvod, respektíve vznik, priezviska Formánek, bolo isto odvodené od povolania povozníka, furmana (z nemeckého Fuhrmann, to je povozník) zdrobnením na furmánek a formánek. Furmanstvo bolo povolaním, ktoré sa zaoberalo prevážaním akýchkoľvek nákladov a tovarov prostredníctvom konských, či volských záprahov na krátke i dlhšie vzdialenosti a vydržalo od stredoveku až do začiatkov 20. storočia, kedy ho nahradila automobilová doprava a vlaky. Pôvodne išlo o služobnú povinnosť poddaných, z ktorej vzniklo osobitné zamestnanie. Čo sa týka Skalice, tak priezvisko Formánek patrí medzi staré miestne priezviská. Prvé správy o ňom máme zo 17. storočia. Objavuje sa hneď na prvej strane najstaršej zachovanej matriky pokrstených z rokov 1629 až 1728. 17. 1. 1629 bola pokrstená Zuzana, dcéra Martina Formánka a jeho ženy Anny, ktorých farár zapísal ako predmešťanov (Suburbani). Krstnými rodičmi Zuzany boli Ján Molitor, Zuzana Bogatiana a Alžbeta Chropovská.
Martin Formánek sa v priebehu niekoľkých rokov vypracoval na vyššie posty v spoločenskom postavení skalických mešťanov. V rokoch 1649 až 1655 zastával funkciu správcu pivovaru, v roku 1659 ho môžeme zaznamenať vo funkcii centumvira a v rokoch 1661 až 1663, 1667 až 1669 bol opäť jedným z dvoch správcov mestského pivovaru. K jeho rodine sa viaže aj jedna zaujímavá príhoda, ktorú zaznamenal Dr. Jozef Šátek. V roku 1660 Martin Formánek, už ako skalický vážený mešťan, vydával svoju dcéru (matričné záznamy sobášov z roku 1660 sa nedochovali, takže si to nemáme ako overiť) za Michala Letovanca, syna Pavla Letovanca, taktiež váženého skalického mešťana a majstra viničných vrchov, či správcu vinohradov. Lenže ženích zo svadby ušiel a tak jeho otec Pavol Letovanec sľúbil neveste polovicu majetku. Či svoj sľub dodržal sme sa však nedopátrali. Avšak Pavol Letovanec mal so svojimi synmi, či synom viac problémov, pretože niekedy v tomto období mu náš Martin Formánek požičal 10 dukátov, pretože Pavol Letovanec šiel prosiť o milosť pre svojho syna samotného palatína. Podľa Dr. Šátka mu hrozil trest za to, že zbil vlastného otca.
16. júla 1634 je datovaný sobášny záznam, kedy si Juraj Formánek z predmestia zobral za manželku Zuzanu, dcéru Mikuláša z Vizovic. V roku 1646 sme zaznamenali ďalší sobáš, tentoraz Václava Formánka s vdovou po Martinovi Sedláčkovi Annou. V rokoch 1673 až 1674 a 1695 až 1696 bol centumvirom ďalší z rodu Formánkovcov, Matej. A centumvirom bol aj Juraj Formánek a to v rokoch 1703 až 1704. V 17. storočí máme v skalickej krstnej matrike zaznamenaných 17 krstov, ktoré sa udiali v rodinách Formánkovcov. Najpotentnejším bol isto Matej Formánek, ktorému sa narodilo 10 detí s tromi manželkami. Najskôr mal štyri deti s Barbarou, a to Juraja (*1663), Máriu (*1668), Michala (*1670) a Annu (*1675). Potom sa mu narodila dcéra Marína (*1682), ktorú mal s druhou manželkou Alžbetou a napokon s manželkou Magdalénou mal ešte deti Alžbetu (*1685), Pavla (*1688), Katarínu (*1689), Jána (*1695) a Katarínu (*1697). Jurajovi Formánkovi a jeho žene Kataríne sa narodili deti Mária (*1669), Ján (*1694), Alžbeta (*1700) a pravdepodobne aj Katarína (*1671), kde je však v zápise ako manželka uvedená Anna, čo však môže byť chyba farára.
V prvej polovici 18. storočia sa v Skalici do rodín Formánkovcov narodilo 55 detí. Ich krv sa „zmiešala“ s krvou ďalších skalických i neskalických rodov, ako napríklad Báršoň, Batista, Buček, Bureš, Jozefčík, Kobeda, Malina, Majšan, Masaryk, Šefčík, či Zahradník. Niektoré z týchto rodov existujú v Skalici aj v súčasnosti. Taktiež sa do Skalice prisťahovala rodina Formánkovcov, ktorá má svoj pôvod v Nedakoniciach u Uherského Ostrohu. V polovici 18. storočia pôsobil v Skalici majster krajčírskeho remesla Václav Formánek, ktorý sa narodil v Nedakoniciach, vyučil sa v Kunoviciach a ako tovariš sa usadil v Skalici. Presne z toho istého miesta pochádzal aj Vavrinec Formánek, ktorý, keď si za manželku bral 21. 1. 1742 v Skalici dcéru Martina Šefčíka z Prietrže Katarínu, žil už šesť rokov v Skalici. Čiže, okrem domácich Formánkovcov sa do Skalice priženili i Formánkovci z Moravy a rozšírili tak rady skalických mešťanov nosiacich toto priezvisko. Je možné, že Václav a Vavrinec boli bratia.
V druhej polovici 18. storočia sme zaznamenali nárast počtu narodených detí s priezviskom Formánek. Narodilo sa ich presne 87. Tieto deti porodili ženy ďalších skalických rodov ako napríklad Černoch, Ďurík, Hasička, Haščák, Hladký, Chanečka, Jankovič, Huček, Kadlec, Kadlečík, Korval, Krajsa, Kruz, Lukáš, Pekar, Sviečik, či Trnka. Po celé 19. storočie patrili rodiny Formánkovcov k stabilnej mestskej komunite. Niektorí z nich sa však etablovali aj v okolitých obciach, najmä v Mokrom Háji, či Gbeloch, a stali sa z nich roľníci. Sobášmi Formánkovcov pribudli ďalšie spríbuznené skalické rody, napríklad Belay, Bundala, Burič, Danielik, Greša, Horšat, Horváth, Hrebíček, Karlehez, Kučera, Kusalík, Macháček, Merta, Polakovič, Surový, Školnikovič, Tomeček a Zelenka. Do povedomia sa zapísal i František Formánek (*1829), ktorý bol v roku 1890 hudobníkom skalickej dychovky. Býval v Skalici, v dome so súpisným číslom 225. Podporoval chudobných študentov tým, že im prispieval na stravu.
V 20. storočí sa vo verejnom priestore pohyboval Jozef Formánek, ktorý bol v tridsiatych rokoch 20. storočia v Skalici členom výboru MO ČSDS a po prvých povojnových voľbách v roku 1946 sa stal 2. podpredsedom MNV. V súčasnosti píše históriu rodu najmladšia generácia rodu. Jej členovia sú aktívni v mnohých oblastiach celospoločenského života. V Česko-Slovensku je dnes asi najznámejší nositeľ tohto priezviska Josef Formánek (*1969), český prozaik, reportér a redaktor, ktorý pochádza z Ústí nad Labem.
Vladimír Petrovič,
genealóg a historik