Takto nás uviedol primáš ľudovej hudby Skaličan Peter Michalovič na poslednom posedení pri cimbale. Bolo to mimoriadne krásne stretnutie ľudí, ktorí milujú folklór, hlásia sa k nemu a prispievajú k nemu svojim postojom. Niečo tak krásne sa môže udiať len v Skalici. A tie „staršie spjevule“ sú v skutočnosti spevácka skupina Harmónia.
V programe k 50. výročiu súboru Skaličan, na konci roku 2004, sme ako jeho bývalé speváčky, spievali niekoľko piesní. Oprášili sme spomienky a povedali sme si, že načo čakať zase päť rokov na ďalšie výročie? Pokračujme v tom hneď. Na sv. Valentína roku 2005 sa nás zišlo sedem speváčok a založili sme dámsky klub – spevácku skupinu s názvom HARMÓNIA. Od tohto obdobia sme sa dostali do povedomia ľudí v Skalici aj širokom okolí. Ide o netradičnú javiskovú formu, kde sa prezentujú piesne, hovorené slovo a zvyky. Našimi vystúpeniami sme sa prihovárali všetkým, ktorí vedia oceniť autentické prejavy ľudovej piesne, ktorá i napriek nástrahám modernej doby stále žije a prináša všetkým potešenie a radosť. Ľudová múdrosť hovorí, že spievanie je dar od Boha. A my sme mali to šťastie, že sudičky nám tak naložili a dostali sme do vienka to, čo sa nedá kúpiť ani ukradnúť.
Spočiatku sme chceli spievať len pre vlastné potešenie, ale bol to už nežijúci Fero Zemánek, ktorý nás oslovil, aby sme niekoľkými piesňami prispeli do programu vtedy veľmi populárneho Univerzálneho skalického orchestra. A tam sme sa zviditeľnili. Bolo to naše prvé verejné vystúpenie. Rozosmialo nás, keď sa potom po Skalici rozprávalo, že najviac sa páčili tie „babičky“. Tak naše spievanie neostalo len v Skalici. Hosťovali sme v Česku, Rakúsku, Nemecku aj Belgicku. Pripravovali sme vystúpenia tematicky podľa požiadaviek – fašank, krst vína, pasovanie rytierov vína, programy s deťmi materských škôl, folklórne Vianoce, ukážky zo skalickej svadby a iné. Pre pestrosť programov sme prizývali aj hostí: Petra Michaloviča a ľudovú hudbu Skaličan, Vieru Príkazskú (bývalú sólistku Brolnu), či vynikajúcich muzikantov – Aleša Smutného zo Strážnice, Tonka Dinku ml., Stana Kosa, Stana Okenicu a Miroslava Buzrlu ml. Dodnes máme aktívne vzťahy so skupinou folkloristov, ktorá nesie názov Slovácký krúžek a Skaličané v Bratislave.
Počas nášho pôsobenia sme mali aj veľa príhod a zaujímavých zážitkov. Spolupracoval s nami moderátor Anton Dinka starší. S obľubou predstavoval poslucháčom speváčky, ktoré majú spolu 420 rokov. Často spomíname na pobyt v nemeckom Elsdorfe, kde sme prezentovali ukážku skalických dní, na spievanie počas bohoslužby v kostole v Aachene, v Kolíne nad Rýnom v katedrále sv. Petra, kde sme zaspievali pieseň „Stella Maria“. Keď na cintoríne amerických vojakov v Belgicku prítomným turistom po zaspievaní piesne „Bílá holubienko“ tlmočníčka prekladala text „ludé vojnu nechcú, zabíjat nebudú, chcú sa rádi mjet…“, ani jedno oko neostalo suché. To sú zážitky, na ktoré sa nezabúda.
K tomuto všetkému však bola potrebná aj podpora, predovšetkým z radov našich rodín, partnerov, detí, a veľká pomoc od oddelenia kultúry mesta Skalica. Naše spievanie našlo odozvu a vzor u mladých, a tak nebolo zbytočné. Fandíme mladým spjevulám, ktoré nás nahradili a želáme si, aby spievali tak dlho ako my, babičky. Až oni budú na „posedení“ spievať, Peťa poví: …a fčíl zaspívajú mladé spjevule …