Ako prežívali novembrové dni ’89 naši poslanci

Novembrové dni ´89 sme každý prežívali inak. Niekto aktívne, niekto menej, niekto bol iba dieťa a niekto bol celkom inde. A niekto ešte nebol ani na svete. Nie vždy musí byť človek v centre diania, aby bol aktívny. Raz mi Anton Srholec povedal niečo v duchu, že … kresťana nerobí kresťanom chodenie do kostola. Niekedy mama, ktorá sa doma stará a s láskou vychováva deti, žije možno božie slovo lepšie ako ten, kto sedí denne v lavici kostola.

Tentokrát sme okrem otázky so žiadosťou o jednoznačnú odpoveď pridali aj druhú, doplňujúcu, aby sme sa dozvedeli ako tie dni prežívali naši poslanci a aby sme si tú dobu pripomenuli alebo niektorým aspoň priblížili.

  1. Zapojili ste sa do novembrových udalostí 1989 aktívne?
  2. Ako ste prežívali novembrové dni 1989?

Ďakujeme všetkým, ktorí odpovedali, o ich odpovede sa s vami radi podelíme.


Anna Mierna
Áno. Počas novembrových dní 1989 som bola asistentkou na vysokej škole a aktívne som sa zúčastňovala na demonštráciách na námestí a študentských akcií v škole v Bratislave.

Ľubica Bučková
Nie. Keďže som bola malé dieťa, absolútne som vtedy netušila o čo ide. Len si pamätám ako veľmi sa mi páčilo to cinkotanie kľúčov. Teraz to vnímam ako niečo úžasné, že sa masa ľudí dokázala tak silno spojiť a spoločne zmeniť režim spoločnosti.

Veronika Hanzalíková
Nie. Mala som 8 rokov. Nijako výnimočne, s rodičmi som pozerala televíziu, a vnímala to v rámci možností 8-ročného dieťaťa.

Adrián Hertl
Nie. Takže som sa aktívne nezapojil. Nie, vzhľadom na vek. Aj napriek veku som vnímal, že sa niečo deje …, hovorilo sa o tom doma, v škole, na návšteve …, pozeral som s rodičmi priame prenosy v TV.

Miroslav Horniak
Áno.

Martin Kojš
Nie. V školských laviciach – v 4. triede na základnej škole, prestali sme volať učiteľov súdruhovia, súdružky a zvykali sme si na oslovenie pán a pani.

Peter Košík
Áno. Novembrové dni jednak v Skalici, a to tvorbou plagátov – kreslením, a v Bratislave, vtedy ako študent LF diskusiami v škole a tíme, ktorý precestoval s inými študentmi LFUK veľkú časť nemocníc, aby sa pravdivo informovalo o dianí študentov v Bratislave.

Anna Ozábalová
Nie. Mala som 33 rokov, dve malé deti, 5 a 6 ročné, robila som v Senici, ráno o 5.00 hod. som sadala do autobusu, z práce do škôlky a domov. Celú záležitosť som, samozrejme, sledovala, osobne som nebola aktívna, tešilo ma, že už naše deti budú môcť bez problémov navštevovať náboženstvo a ubudnú kádrovania.

Zigmund Pálffy
Nie. Venoval som sa hokeju, škole, ale sledoval som udalosti v televízii.

Jana Rekošová
Nie. Novembrové dni 1989 som prežívala na základnej škole, keďže v tom čase som mala osem rokov.

Jozef Skála
Áno. Študoval som a zapájal sa do študentských aktivít.