Reminiscencie po latinsky znamenajú dávne spomienky. Je to zároveň aj názov na Slovensku ojedinelého súboru, ktorý navyše pôsobí v Skalici. Venuje sa baroku a motívom z tridsiatych rokov minulého storočia, pričom aktuálne si pripomína už pätnásť rokov od založenia. Porozprávali sme sa s Radovanom Timkom, zakladateľom tohto súboru historického tanca a hudby.
Skalica je malé mesto, no rôznych kultúrnych zoskupení je tu pomerne dosť. Ako vznikli Reminiscencie?
V roku 2000 a 2001 sme s kolegom, dnes už nebohým Štefanom Filickým, viedli niekoľko nekonečných debát na tému starodávnej – vážnej hudby. Vychádzali sme z repertoáru sláčikového kvarteta, ktoré v Skalici sporadicky pôsobilo už viac ako desať rokov pri ZUŠ. Spoločné hudobno-tanečné teleso vzniklo tak, že sme sa so Števom rozhodli, že ak on dá dohromady tanečnú hudbu, ja vytvorím tanečný súbor. Dôležitý bol hudobný materiál a tanečný, choreologický podklad a samozrejme výber…
Čo vás viedlo k takejto nevšednej téme?
Od mala mám rád sfilmované rozprávky a vôbec históriu, a možno preto som doterajší život pretancoval v súboroch, ktoré sa etnofondu venujú. No a Števo ako hráč v sláčikovom kvartete mal k tejto téme veľmi blízko. Boli sme jednoducho nadchnutí myšlienkou skúsiť urobiť program a oživiť dávno zabudnuté tance a hudbu.
Aké boli začiatky, prvé predstavenie?
V roku 2002 sme spoločne poskladali naše predstavy do komorného hudobno-tanečného programu pod názvom Reminiscencie. Prvé predstavenie programu bolo v Kokave nad Rimavicou na festivale Koliesko 2002 v miestnej synagóge. Program bol vyústením teoretickej prípravy do praktickej podoby. Tancovali vtedy ešte členovia FS Skaličan a hralo Skalické kvarteto. Predstavenie sa stretlo s veľkým úspechom. Priznávam sa, že sme to vtedy vôbec nečakali. Publikum bolo jednoducho nadšené.
Ktorý bol prvý tanec, čo ste pre program urobili?
Prvý bol MENUETTO na hudbu J. Haydna a postupne sme skúsili rozširovať repertoár o staré dvorné spoločenské tance, ako sú bránle a kontratance. Problém bol s kostýmami, ktoré sme mali nakoniec zapožičané z DAB Nitra. Nebolo jednoduché obliecť všetkých účinkujúcich. Ako odborní konzultanti nám pomohli Ján Blaho (môj profesor z VŠ) a Marcela Grecmanová (VŠMÚ Bratislava).
Mali ste program. Čo bolo potom?
Mali sme teda na svete myšlienku, ľudí a hlavne chuť niečo tak vzácne pestovať. Nemali sme však vlastné kostýmy, a tak sme začali premýšľať, ako sa k nim dopracovať. V roku 2003 sme založili Občianske združenie – Reminiscencie a názov pôvodného programu sa stal názvom nášho novozaloženého súboru. Bolo treba nejako zoficiálniť náš kolektív a voľba OZ sa nám zdala asi najschodnejšia pre amatérsky súbor. Hľadali sme finančné zdroje na kostýmové vybavenie, priestor na potrebné nacvičovanie atď. Postupne sme rozširovali program a personál a po počiatočných finančných problémoch sme prežili krásnych 15 rokov v tvorivej atmosfére medzi priateľmi.
Beriete dnes súbor ako prácu alebo odpočinok?
Ako zodpovedný oddych v spoločnosti priateľov, ktorých spája nevšedné hobby. Dnes je vcelku problém pestovať súbor v zložení dospelých a značne vyťažených ľudí, či už pracovne alebo inak. Napriek tomu sa dokážeme zosúladiť.
V novembri ste oslávili 15. výročie Reminiscencií. Ako vnímate tých 15 rokov?
Za ten čas od založenia sme, myslím, dozreli v ucelený súbor so svojimi radosťami aj starosťami. Absolvovali sme 90 predstavení po celom Slovensku aj za hranicami a spolupracujeme s rôznymi eventovými agentúrami a kultúrnymi inštitúciami. A mám veľkú radosť, keď sa nám predstavenie podarí. Vždy je to aj trochu o zodpovednosti voči divákom, aj trochu adrenalín.
Aký je váš najväčší úspech?
Z úspechov stojí za zmienku súťaž O Jílovské zlato 2007 s medzinárodnou účasťou v Jílovém u Prahy. Získali sme vtedy 1. miesto v kategórii barokní šlechtické tance – scénické variace a 2. miesto v kategórii barokní šlechtické tance – rekonstrukce. Bol to nevšedný úspech najmä preto, že v Čechách sa venuje historickým tancom oveľa viac kolektívov ako u nás na Slovensku.
A čo iné žánre ako dvorné tance?
Nebránime sa, výročný program sme poňali viacžánrovo a predstavenie sa stretlo tiež s veľmi kladným ohlasom. Pozvali sme kapelu Funny Fellows a s nimi sme pripravili tanečné ukážky z 30. rokov, a vôbec, ten program bol postavený na telesách, s ktorými sme sa počas našej existencie stretli na rôznych podujatiach. Vystúpili aj Flauteto s preceptorom Miroslavom Štefíkom, s ktorým sme spravili tiež zaujímavú rozprávkovú tému, a RK – Quartet. Keďže naše 15. výročie pripadlo na rok 800. výročia prvej písomnej zmienky o Skalici, do výročného programu sme zaradili aj hereckú scénku kráľa Ľudovíta, aj kráľovnú s fragmentom vzniku mestských hradieb v Skalici v podaní manželov Žákových z ochotníckeho divadla v Hlbokom.
Čo plánujú Reminiscencie do budúcnosti?
Budúcnosť, dúfam, bude, máme to fajn zabehnuté, no bude veľmi záležať na tom, či nájdeme priaznivcov a či do súboru budú prichádzať šikovní ľudia, tanečníci alebo muzikanti. Zišla by sa aj väčšia finančná odmena za angažované predstavenia. Dnes je doba zložitá a kultúra to v dnešnej spoločnosti nemá veru jednoduché. Príležitostí máme rozhodne menej ako predtým. Uvidíme.
Nasnímajte si QR do mobilu a vychutnajte si na videu umenie súboru Reminiscencie.
Radovan Timko, zakľadateľ súboru ReminiscencieR. Timko je absolventom UKF v Nitre na Filozofickej fakulte, katedra etnológie. Pochádza zo Skalice, kde aj dodnes žije. Od študentských stredoškolských rokov sa venuje tanečnému umeniu – spočiatku ako tanečník vo FS Skaličan, neskôr vo vysokoškolskom súbore Ponitran v Nitre a Divadle Andreja Bagara v Nitre. Počas vojenčiny pôsobil v Armádnom umeleckom súbore v Bratislave, odkiaľ sa po skončení základnej vojenskej služby vrátil do rodnej Skalice, kde pôsobí ako pedagóg ľudového tanca v DFS Skaličánek pri ZUŠ Dr. Janka Blaha v Skalici. V roku 2002 založil Reminiscencie – súbor historického tanca a hudby. Kto sú Reminiscencie Kvarteto: Tomáš Tomčala – 1. husle, Dušan Ondírko – 2. husle, Ivo Horský – viola, Margita Jurigová – violončelo, Roman Blaha – spinet. Tanečníci: Romana Juríková, Bibiana Budinská, Darina Geržová, Dominika Hádlíková, Simona Mikušová, Miroslav Turkovič, Peter Juríček, Jozef Pukančík, Richard Jankovič, Radovan Timko.