Ako sa oživuje minulosť

Foto: Eduard Timko

Reminiscencie po latinsky znamenajú dávne spomienky. Je to zároveň aj názov na Slovensku ojedinelého súboru, ktorý navyše pôsobí v  Skalici. Venuje sa baroku a  motívom z  tridsiatych rokov minulého storočia, pričom aktuálne si pripomína už pätnásť rokov od založenia. Porozprávali sme sa s Radovanom Timkom, zakladateľom tohto súboru historického tanca a hudby.

Skalica je malé mesto, no rôznych kultúrnych zoskupení je tu pomerne dosť. Ako vznikli Reminiscencie?

V roku 2000 a 2001 sme s kolegom, dnes už nebohým Štefanom Filickým, viedli niekoľko nekonečných debát na tému starodávnej  –  vážnej hudby. Vychádzali sme z  repertoáru sláčikového kvarteta, ktoré v  Skalici sporadicky pôsobilo už viac ako desať rokov pri ZUŠ. Spoločné hudobno-tanečné teleso vzniklo tak, že sme sa so Števom rozhodli, že ak on dá dohromady tanečnú hudbu, ja vytvorím tanečný súbor. Dôležitý bol hudobný materiál a  tanečný, choreologický podklad a samozrejme výber…

Čo vás viedlo k takejto nevšednej téme?

Od mala mám rád sfilmované rozprávky a  vôbec históriu, a  možno preto som doterajší život pretancoval v  súboroch, ktoré sa etnofondu venujú. No a  Števo ako hráč v  sláčikovom kvartete mal k  tejto téme veľmi blízko. Boli sme jednoducho nadchnutí myšlienkou skúsiť urobiť program a oživiť dávno zabudnuté tance a hudbu.

Aké boli začiatky, prvé predstavenie?

V roku 2002 sme spoločne poskladali naše predstavy do komorného hudobno-tanečného programu pod názvom Reminiscencie. Prvé predstavenie programu bolo v  Kokave nad Rimavicou na festivale Koliesko 2002 v  miestnej synagóge. Program bol vyústením teoretickej prípravy do praktickej podoby. Tancovali vtedy ešte členovia FS Skaličan a hralo Skalické kvarteto. Predstavenie sa stretlo s  veľkým úspechom. Priznávam sa, že sme to vtedy vôbec nečakali. Publikum bolo jednoducho nadšené.

Foto: Eduard Timko

Ktorý bol prvý tanec, čo ste pre program urobili?

Prvý bol MENUETTO na hudbu J. Haydna a postupne sme skúsili rozširovať repertoár o staré dvorné spoločenské tance, ako sú bránle a kontratance. Problém bol s  kostýmami, ktoré sme mali nakoniec zapožičané z  DAB Nitra. Nebolo jednoduché obliecť všetkých účinkujúcich. Ako odborní konzultanti nám pomohli Ján Blaho (môj profesor z VŠ) a Marcela Grecmanová (VŠMÚ Bratislava).

Mali ste program. Čo bolo potom?

Mali sme teda na svete myšlienku, ľudí a  hlavne chuť niečo tak vzácne pestovať. Nemali sme však vlastné kostýmy, a tak sme začali premýšľať, ako sa k  nim dopracovať. V  roku 2003 sme založili Občianske združenie – Reminiscencie a názov pôvodného programu sa stal názvom nášho novozaloženého súboru. Bolo treba nejako zoficiálniť náš kolektív a voľba OZ sa nám zdala asi najschodnejšia pre amatérsky súbor. Hľadali sme finančné zdroje na kostýmové vybavenie, priestor na potrebné nacvičovanie atď. Postupne sme rozširovali program a  personál a  po počiatočných finančných problémoch sme prežili krásnych 15 rokov v  tvorivej atmosfére medzi priateľmi.

Beriete dnes súbor ako prácu alebo odpočinok?

Ako zodpovedný oddych v  spoločnosti priateľov, ktorých spája nevšedné hobby. Dnes je vcelku problém pestovať súbor v  zložení dospelých a značne vyťažených ľudí, či už pracovne alebo inak. Napriek tomu sa dokážeme zosúladiť.

V novembri ste oslávili 15. výročie Reminiscencií. Ako vnímate tých 15 rokov?

Za ten čas od založenia sme, myslím, dozreli v  ucelený súbor so svojimi radosťami aj starosťami. Absolvovali sme 90 predstavení po celom Slovensku aj za hranicami a spolupracujeme s  rôznymi eventovými agentúrami a  kultúrnymi inštitúciami. A  mám veľkú radosť, keď sa nám predstavenie podarí. Vždy je to aj trochu o  zodpovednosti voči divákom, aj trochu adrenalín.

Aký je váš najväčší úspech?

Z úspechov stojí za zmienku súťaž O  Jílovské zlato 2007 s  medzinárodnou účasťou v  Jílovém u  Prahy. Získali sme vtedy 1.  miesto v  kategórii barokní šlechtické tance – scénické variace a 2. miesto v kategórii barokní šlechtické tance  –  rekonstrukce. Bol to nevšedný úspech najmä preto, že v Čechách sa venuje historickým tancom oveľa viac kolektívov ako u nás na Slovensku.

A čo iné žánre ako dvorné tance?

Nebránime sa, výročný program sme poňali viacžánrovo a predstavenie sa stretlo tiež s veľmi kladným ohlasom. Pozvali sme kapelu Funny Fellows a s nimi sme pripravili tanečné ukážky z 30. rokov, a vôbec, ten program bol postavený na telesách, s ktorými sme sa počas našej existencie stretli na rôznych podujatiach. Vystúpili aj Flauteto s  preceptorom Miroslavom Štefíkom, s ktorým sme spravili tiež zaujímavú rozprávkovú tému, a RK – Quartet. Keďže naše 15. výročie pripadlo na  rok 800.  výročia prvej písomnej zmienky o  Skalici, do výročného programu sme zaradili aj hereckú scénku kráľa Ľudovíta, aj kráľovnú s fragmentom vzniku mestských hradieb v Skalici v podaní manželov Žákových z  ochotníckeho divadla v Hlbokom.

Čo plánujú Reminiscencie do budúcnosti?

Budúcnosť, dúfam, bude, máme to fajn zabehnuté, no bude veľmi záležať na tom, či nájdeme priaznivcov a  či do súboru budú prichádzať šikovní ľudia, tanečníci alebo muzikanti. Zišla by sa aj väčšia finančná odmena za angažované predstavenia. Dnes je doba zložitá a  kultúra to v  dnešnej spoločnosti nemá veru jednoduché. Príležitostí máme rozhodne menej ako predtým. Uvidíme.

Nasnímajte si QR do mobilu a vychutnajte si na videu umenie súboru Reminiscencie.

 

Radovan Timko, zakľadateľ súboru Reminiscencie

R. Timko je absolventom UKF v Nitre na Filozofickej fakulte, katedra etnológie. Pochádza zo Skalice, kde aj dodnes žije. Od študentských stredoškolských rokov sa venuje tanečnému umeniu – spočiatku ako tanečník vo FS Skaličan, neskôr vo vysokoškolskom súbore Ponitran v Nitre a Divadle Andreja Bagara v Nitre. Počas vojenčiny pôsobil v Armádnom umeleckom súbore v Bratislave, odkiaľ sa po skončení základnej vojenskej služby vrátil do rodnej Skalice, kde pôsobí ako pedagóg ľudového tanca v DFS Skaličánek pri ZUŠ Dr. Janka Blaha  v Skalici. V roku 2002 založil Reminiscencie – súbor historického tanca a hudby.

Kto sú Reminiscencie

Kvarteto: Tomáš Tomčala  –  1.  husle, Dušan Ondírko  –  2.  husle, Ivo Horský – viola, Margita Jurigová – violončelo, Roman Blaha – spinet. 
Tanečníci: Romana Juríková, Bibiana Budinská, Darina Geržová, Dominika Hádlíková, Simona Mikušová, Miroslav Turkovič, Peter Juríček, Jozef Pukančík, Richard Jankovič, Radovan Timko.