Bude sa meniť čas?

29. marca 2020 sa zase vzoprieme prirodzenému obehu Zeme okolo Slnka a o druhej hodine v noci posunieme hodiny na tretiu hodinu. Teda, tie ukazujúce. Tie biologické v nás si idú stále ďalej vo svojom režime a tak vo vzťahu hodín na stene a hodín v našom vnútri nastáva trocha chaos. Problém je v tom, ako sa prispôsobujeme tejto zmene a ako sa s ňou naše telo dokáže vnútorne vyrovnať. Časti populácie to spôsobuje rôzne veľké problémy, zvieratám je to úplne jedno. (Spomínate si na príhodu so stádom oviec, ktorú sme uverejnili v minulom roku v Skalickom Obzore? Bača sa po zmene času prispôsobil ovečkám, nie ony nariadeniu.) To, spolu s argumentom, že dnes už toto opatrenie nemá zmysel, sa stalo impulzom na širokú spoločenskú debatu o zrušení zmeny času..

KOMU TO NAPADLO?

Traduje sa, že autorom myšlienky posúvania času je neskorší šiesty americký prezident Benjamin Franklin. Bol nielen jedným z vodcov americkej revolúcie a jedným zo zakladateľov Spojených štátov amerických, ale aj jedným z najvýznamnejších vynálezcov v histórii. Na svojom konte má vynález bleskozvodu, izolátorov, bifokálnych okuliarov, sklenenej harmoniky, … Okrem toho založil vo Philadelphii prvú verejnú knižnicu, v meste bol aj hlavným poštmajstrom, vlastnil tlačiareň, bol veľmajstrom slobodomurárskej lóže, prvým americkým veľvyslancom v Paríži. V roku 1784 Franklin vo svojich zápiskoch spomenul princíp, podobný letnému času, aby sa čím lepšie využilo denné svetlo na prácu. Ostalo však len pri myšlienke. V roku 1895 už verejne novozélandský entomológ George Vernon Hudson navrhol až dvojhodinový posun času a v roku 1907 o tom písal londýnsky staviteľ William Willet v eseji Mrhanie denným svetlom.

ROZPAČITÉ ZAČIATKY

Skutočne bola zmena času zavedená do života v roku 1916 vo Švédsku, Veľkej Británii, Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. V našej, vtedy rodnej monarchii však toto opatrenie zotrvalo len do konca 1. svetovej vojny. V Rusku sa tak stalo v roku 1917, no s posunom až o tri hodiny, a USA zaviedli letný čas až v roku 1918. Dlho bolo toto opatrenie zavádzané účelovo podľa potreby a situácie. Pravidelne zaviedlo letný čas až v roku 1966 Taliansko. V roku 1971 sa pridalo Grécko, Španieli v roku 1974, v 1976 Francúzsko a v rokoch 1976 – 1981 sa na jednotnom zavedení letného času dohodlo desať členských štátov Európskeho spoločenstva.

AKÝ ČAS BOL U NÁS?

Na území vtedajšieho Česko-Slovenska bol s prestávkami zavádzaný letný čas v 40. rokoch 20. storočia. Jeho striedanie pokračovalo aj po roztrhnutí štátu na území Protektorátu Čechy a Morava. Po vojne bol v obnovenom spoločnom Československu zase zavedený posun času v roku 1946, tentokrát to však bol pre zmenu čas zimný, hodiny sa, teda, posúvali späť. Opatrenie sa však neosvedčilo a platilo len do februára 1947. Permanentne bol letný čas v Československu zavedený až v roku 1979. Impulzom bola energetická kríza, ktorá vyvolala dokonca uhoľné prázdniny a nedostatok elektrickej energie. Hodina svetla navyše bola v tom všetkom dosť zúfalý pokus o riešenie. Od roku 1981 posúvame ručičky hodín vždy zo soboty na nedeľu posledný marcový víkend. Od roku 1986 trvá o mesiac dlhšie, teda, až do konca októbra.

AKÝ JE ČAS VO SVETE?

Podľa údajov na webe timeandante.com, ktorý sa zaoberá týmto problémom, letný čas na svete používa len necelých 40 percent krajín. V Európe sa mení čas vo všetkých krajinách okrem Islandu a od roku 2011 ho zrušili Bielorusko a Rusko. Napodiv nie je jednotná ani dĺžka časovej zmeny. Z histórie poznáme pokusy o posun dvojhodinový, aj naopak o 20, či 40 minút. Dodnes sa na Ostrove lorda Howa pri Austrálii posúva čas len o pol hodiny.

NAČO JE TO DNES?

Pôvodný argument lepšieho využitia prirodzeného slnečného svetla na ušetrenie energie, potrebnej na osvetlenie výrobných prevádzok stratil de facto svoje opodstatnenie. Na druhej strane každá takáto zmena spôsobuje i po tých rokoch istý chaos, komplikácie v doprave a zásobovaní. Všetko sa môže znásobiť medzi krajinami, ktoré nie sú v tomto synchronizované. To, čo však predovšetkým rozprúdilo debatu o tom, že je na čase so striedaním časov skončiť, je negatívny vplyv na biorytmus citlivých ľudí. Môže spôsobovať poruchy spánku, nervozitu, migrény i poruchy trávenia. Jednoducho, biorytmus je nám za tie státisíce rokov ďaleko bližší ako nariadenie zo 70. rokov.

ČO BUDE S ČASOM ĎALEJ?

Všeobecný spoločenský problém viedol až k ankete o osude letného času, usporiadanej v roku 2018 Európskou úniou. Zapojilo sa do nej 4,6 milióna obyvateľov a 84 percent z nich sa vyjadrilo za zrušenie letného času. Jeden nezmysel, teda, dorazil ku koncu, ale to neznamená, že hlúposti je koniec. Európska únia na základe tohto výsledku navrhla zrušenie striedania času, no súčasne požadovala, aby sa členské štáty vyjadrili, či chcú mať permanentne ponechaný naďalej čas letný alebo zimný. Len málo viac ako polovica štátov si želá ponechať letný čas, ostatní by si nechali zimný. To však znamená, že vzniknú akési dve zóny, pretože napríklad Slovensko, Maďarsko, Rakúsko, či Poľsko by si radi ponechali letný čas, no zase Nemecko, Dánsko, Česko, či Fínsko sú za zimný čas. Pritom, keďže zmena sa pôvodne týkala zavedenia letného času, je jasné, že ten správny, „pozemský“ čas je zimný. Navyše, Rakúsko i Nemecko požadujú jednotný čas minimálne pre celú strednú Európu. Prečo nie pre celú úniu, to už je ďalšou záhadou. V každom prípade táto sloboda rozhodnutia priniesla ako zvyčajne len odloženie konečného riešenia na neurčito.

KONIEC JE NA DOHĽAD

Po zverejnení výsledkov prieskumu v mnohých krajinách boli spustené diskusie, ktoré viedli k rozporuplným záverom, či nechať letný či zimný čas a tak sa termín zrušenia striedania časov aj výberu nového jednotného času v apríli 2019 posúval na neskôr. Ukončenie striedania času a výberu času bolo napriek tomu stanovené na začiatok roka 2021. A tak sa necháme prekvapiť, koľko bude na budúci Nový rok vlastne hodín …


Zaujímavý je názor obyvateľov Skalice na problém, ktorý sa nás týka rovnako ako obyvateľov ktoréhokoľvek mesta v Európskej únii. Položili sme, teda, k tejto téme prostredníctvom našej spolupracovníčky Anabely Buchovej obyvateľom dve základné otázky:
1. Vplýva na Vás vždy zmena zimného a letného času?
2. Ktorý čas je podľa Vás lepší, aby zostal natrvalo? A prečo?