Človek, ktorý neodišiel

12. júna si pripomíname nedožité narodeniny Antona Srholca, Dona Antonia, či Tonka. Podľa toho, čím z toho komu z nás bol. Jeho encyklopedická charakteristika slovenský katolícky kňaz, spisovateľ a charitatívny pracovník je síce do písmena pravdivá, avšak v skutočnosti nevystihuje hĺbku, ani rozsah, s akými vykonával každú z týchto životných úloh. Niekedy sa za jeho menom objavuje filantrop a to je asi najpravdivejšie – v doslovnom preklade to označuje človeka, ktorý miluje ľudí. Miloval ich napriek tomu, že ho komunistický režim desať rokov väznil v jáchymovských uránových baniach. Po prepustení pracoval na stavbách a v železiarňach. Teologické štúdiá napokon dokončil v Turíne a v roku 1970 ho vysvätil sám pápež Pavol VI. V čase, keď sa mnoho ľudí snažilo emigrovať, on sa do Československa vrátil. Ako kňaz však nemohol pôsobiť v duchovnej službe, dostal povolenie vypomáhať. V roku 1985 mu štát napokon súhlas odobral celkom a do dôchodku, po prevrate v roku 1989, odišiel ako skladník. Namiesto odpočinku začal druhú časť svojho života, ktorú naplnil pomocou bezdomovcom. V roku 1992 založil domov s názvom RESOTY a stal sa filantropom na plný úväzok. Zomrel 7. januára 2016 a je pochovaný v rodnej Skalici.

Antonovi Srholcovi bolo venovaných mnoho pôct, vyznamenaní a cien. Stal sa významnou, mienkotvornou a rešpektovanou osobnosťou nielen svojej doby. Napísal niekoľko kníh a jeho životu, práci a odkazu je rovnako venovaný rad publikácií.

Stano Bellan