Tak ako neustále pripomíname, že žiadne spaľovanie nie je ekologické, je treba naplno povedať, že výstupom nie je čistý vzduch. Proces spaľovania nám priblížil Kamil Jakabovič, pracujúci 22 rokov vo vývoji vykurovacej techniky a procesu spaľovania, autor dvoch patentov v rámci EÚ.
ČO HORÍ V SPAĽOVNI
Spaľovanie odpadov v zariadeniach typu ZEVO (Zariadenie na energetické využitie odpadu) funguje na princípe spaľovania komunálneho odpadu, ktorý obsahuje horľavé látky. Najväčšou horľavou zložkou v komunálnom odpade sú práve plasty. V tomto prípade sú to predovšetkým obalové plasty z potravín. Ak, teda, hádžeme do čiernych nádob zmes odpadu, v ZEVO sa napokon spaľuje hlavne znečistený plast spolu s ostatným obsahom komunálneho odpadu.
NIČ NIE JE DOKONALÉ
Spaľovanie prebieha pri teplote okolo 850 °C. Pri tomto procese vznikajú rôzne toxické zlúčeniny, ktoré sa môžu dostať do ovzdušia. Moderné spaľovne majú síce pokročilé filtre, často troj- až štvorcestné, avšak aj pri najlepšej prevádzke sa merajú niektoré toxické látky len zriedka. Dioxíny a ťažké kovy sa kontrolujú raz za pol roka, iné škodliviny sa nemerajú vôbec alebo neexistujú spoľahlivé metódy ich merania. Výsledky zo sveta ukazujú, že v okolí spaľovní sa našli PCB, PFAS alebo polyaromatické uhľovodíky. Pri poruchách alebo haváriách môže únik škodlivín výrazne narásť (v KOSIT Košice len za posledný rok horelo dvakrát). Pritom i v malom množstve majú preukázeteľne silne negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie obyvateľov.

OHROMUJÚCE ČÍSLA
Spaľovanie odpadu ako chemický dej sa riadi zákonom zachovania hmotnosti. Ak do zariadenia vstúpi určitý objem odpadu a vzduchu (napríklad na spálenie 135 tisíc ton odpadu treba približne 1350 tisíc ton vzduchu), všetka táto hmota sa musí niekde objaviť aj po reakcii – mení sa na plyny. ZEVO tak premieňa pevný odpad na popolček, škváru a plynné zlúčeniny – oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry, kontaminovanú vodnú paru a ďalšie chemikálie, podľa toho, čo sa spaľuje.
VŠETKO PADNE NA NAŠE HLAVY
Investor často uvádza iba emisné limity a tvrdí, že vie redukovať škodliviny až o 90 %. V praxi však platí, že legislatíva povoľuje vypúšťať aj vyššie množstvá – a je preto legitímne predpokladať, že prevádzkovateľ spaľovne odpadov nemá dôvod sa snažiť viac, než je povinný, keďže dokonalejšia redukcia si nepochybne pýta vyššie ekonomické náklady. Ročne sa tak môže legálne do ovzdušia dostať napríklad 97 ton oxidov dusíka a množstvo ďalších škodlivín.
Mnohé z týchto látok sa v ovzduší zlučujú s vodou a vytvárajú kyseliny. Najnebezpečnejšie sú kyselina sírová a kyselina dusičná, ktoré v podobe kyslých dažďov padajú na vinohrady, pôdu, vodu, na historické pamiatky, korodujúce železné konštrukcie a padajú aj na nás.
Spaľovňa premieňa náš komunálny odpad aj na plyny, ktoré končia v ovzduší, vodách a pôde. Dlhodobý vplyv na životné prostredie je preukázateľný – od kyslých dažďov až po zvyšovanie toxických látok v okolí. Skalica by mohla tak prísť nie k bio-, ale dio-rubínu.

UTRPIA ĽUDIA, RYBÁRI, POĽOVNÍCI A AJ VINÁRI
Toto znečistenie životného prostredia môže negatívne vplývať na ryby, najmä citlivé druhy a ich vývojové štádiá. Prítomnosť spaľovne znižuje atraktivitu lokality pre rekreačný rybolov – rybári môžu mať obavy o čistotu vody a zdravie rýb. Emisie, unikajúce do ovzdušia, vody a pôdy môžu v dlhodobom horizonte aj pri nízkych koncentráciách ovplyvniť vegetáciu, ktorá je potravou pre zver. To môže následne viesť k nahromadeniu v organizmoch zveri. Ak dôjde k zhoršeniu podmienok, môže klesnúť početnosť aj zdravotný stav lovenej zveri, čo ovplyvní úspešnosť poľovačiek a ekonomiku poľovníckych spolkov.
Z dažďovej vody môžu byť niektoré škodlivé látky zachytené v pôde, čo môže ovplyvniť rast viniča a jeho zdravie. Najväčšie riziko predstavuje prach, popolček a stopové chemické zlúčeniny, ktoré môžu potom narušiť kvalitu vína. Spaľovne môžu v malých množstvách produkovať aj špecifické pachy, ktoré sa môžu usadiť na šupkách hrozna a ovplyvniť arómu vína. Prach a nečistoty môžu obsahovať látky, ktoré narušia kvasenie. Vinári budú nútení investovať do monitoringu kvality pôdy, vody a ovzdušia, čím sa zvýšia náklady.
VŠETKO JE V RUKÁCH POSLANCOV
O tom, či toto urobíme našej Skalici, rozhodnú naši poslanci. Môžu tomu zabrániť v hlasovaní 10. 9. 2025 na mestskom zastupiteľstve.

