Dar

S rozpakmi, nerada prijímam rezané kvety: ich krehký, farebný a bezbranný život padol za obeť pre chvíľu potešenia človeka. A onedlho s ich lupeňmi opadáva všetko do všednosti s trpkou príchuťou márnosti.

Ale dostala som aj iný darček – blahoželanie – také, že ma presahuje, že si z neho nechávam len toľko, koľko unesiem, koľko vládzem pochopiť, nech si z neho aj iní naberú dostatok energie do všedných dní (a zmení im ich na nevšedné – ako mne): „Dnešný deň je pozoruhodný deň. Je celý Tvoj. Včerajší deň sa Ti už vykĺzol z rúk. Ten už nemôže mať iný obsah, než aký si mu dala.

Zajtrajšok ešte nemáš prisľúbený. Ale dnešný deň, len ten je jediný, s ktorým si môžeš byť istá. Môžeš ho naplniť, čím len chceš. Využi to! Dnes môžeš niekomu urobiť radosť. Dnes môžeš niekomu pomôcť. Dnes môžeš žiť tak, že Ti večer niekto poďakuje, že si, že existuješ, že Ťa pocítil. Dnešný deň je výnimočný. Je Tvoj!”

Uži dňa! Blahoželanie, ktoré ma presiahlo. Kľúč do dverí všedných dní, ktorý ich odomyká do sviatku. Do zjednotenia všetkých ľudí dobrej vôle. Dnešný deň je môj. Čaká predo mnou ako materiál, ako možnosť, čo z neho vytvorím, ako pretrvávajúce želanie sily, odvahy a lásky pre všetkých. Je len môj.

Eva Fordinálová