Hymna najkrajších sviatkov

Tichá noc v Mohrovom rukopise
Zdroj: internet

Ak by sme mali vymenovať tie najsilnejšie symboly, s ktorými sa spájajú Vianoce, tak okrem Jezuliatka je to určite stromček, darčeky a nepochybne aj pieseň Tichá noc. Znie adventným mestom, znie z rádií, vo filmoch, spoznávame ju v reklamách, robí atmosféru v obchodných domoch, … Je tak samozrejmou a neoddeliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry pred koncom roka, že notoricky známu melódiu považujeme za ľudovú, s pôvodom niekedy v stredoveku. Lenže, pieseň má svojich známych autorov a tento rok oslavuje 202 rokov.

Po prvýkrát zaznela pieseň Tichá noc, svätá noc na Vianoce 1818 v kostolíku sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe neďaleko Salzburgu. Jej zrodenie je rovnako očarujúce ako samotná skladba. Duchovný Joseph Mohr, rodák zo Salzburgu, požiadal učiteľa Franza Xavera Grubera, ktorý v Oberndorfe zastupoval organistu, aby k jeho básni skomponoval melódiu. Prvýkrát pieseň spoločne zaspievali jej autori. Už to samotné, ako skromne sa zrodila jedna z najslávnejších piesní, by stačilo. V pozadí jednoduchého príbehu je však podivuhodný rad udalostí.

AKO PRÍDE K ZRODU PIESNE

Všetko začalo tým, že v decembri 1818 v oberndorfskom kostole prehrýzli myši mechy organu. Kaplán to zistil v predvečer Štedrého dňa a hrozilo, že slávnostná omša bude bez hudby. Napadlo ho však výborné riešenie – krásna, slávnostná chytľavá pieseň, ktorá by nepotrebovala hudobný sprievod. Jedna verzia hovorí o tom, že Mohr si sadol a napísal niekoľko štvorverší. Druhá verzia tvrdí, že báseň napísal už v roku 1816, keď pôsobil ako pomocný kňaz v Mariapfarre. V každom prípade pred Vianocami 1818 zobral text a namieril si to s ním v snehu tri kilometre do susedného Arnsdorfu bei Laufen, kde pôsobil jeho priateľ, organista a hudobník Franz Xaver Gruber. Do polnočnej omše chýbalo niekoľko hodín a Mohr potreboval koledu, ktorá zachráni jej slávnostnú atmosféru. Traduje sa, že Gruber bol tak dojatý posolstvom textu, že melódiu skomponoval za necelú hodinu. Podľa inej verzie síce za niekoľko hodín, ale tak či onak, bolo to za zlomok jej nesmrteľnosti. Večer skutočne koleda znela oberndorfským kostolom sv. Mikuláša i keď zatiaľ v jednoduchom aranžmáne pre zbor s dvoma sólovými hlasmi a gitaru. Pieseň bola tak chytľavá a dojímavá, že sa rýchlo šírila nielen po celom Rakúsku, ale ďalej po celom svete. Dnes existuje vo viac ako dvesto jazykoch. Hovorili sme v úvode o tom, kde všade znie, no v Rakúsku, kde je považovaná za národný poklad, sa nesmie hrať verejne.

Kostolík sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe, kde sa zrodila pieseň.
Zdroj: internet
Kostolík sv. Mikuláša v rakúskom Oberndorfe, kde sa zrodila pieseň.
Zdroj: internet

BOŽIE MLYNY

Keď v roku 1853 pruský kráľ Friedrich Wilhem IV počul pieseň Tichá noc, bol ňou tak nadšený, že nariadil dvornému koncertnému majstrovi nájsť jej autorov. Mohr a Gruber žili svojimi skromnými životmi v službe druhým, preto dopátrať sa k nim nebolo vôbec jednoduché. Ukázalo sa, že Joseph Mohr zomrel už päť rokov predtým a skladateľa Grubera hľadali ďalší rok. Napokon pomohla náhoda – v roku 1854 pripravoval salzburský zbor vianočný program a na programe bola aj Tichá noc. Jeden z mladíkov spieval pieseň trocha inak a keď ho zbormajster napomenul, tak sa ohradil, že jeho otec to napísal takto. Mladík sa volal Felix Gruber a zbormajster dobre poznal kráľovský rozkaz vypátrať autorov piesne. Poznal aj dvorného koncertného majstra a tak dokázal vládcovo želanie naplniť. Kráľ zahrnul Franza Grubera priazňou a ten dožil svoj život ako slávny človek.

SLOVÁ: JOSEPH MOHR

Josephus Franciscus Mohr sa narodil 11. decembra 1792 v Salzburgu slobodnej krajčírke Anne Schoiberinovej. Otcom bol žoldnier a dezertér Franz Mohr, ktorý matku opustil ešte pred jeho narodením.

Zdroj: internet

Ako krstný otec malého Jozefa je zapísaný Joseph Wohlmuth, posledný salzburský kat. Ale ani ten sa osobne nedostavil a poslal za seba akúsi ženu. Mohrovo životné postavenie bolo nezávidenia hodné, ale na jeho šťastie mu umožnil vzdelanie, dokonca aj hudobné, vikár a vedúci zboru v salzburskej katedrále Johann Nepomuk Hiernle. Mohr už ako chlapec pôsobil v speváckych zboroch ako spevák a huslista. V rokoch 1808 až 1810 študoval v kláštore v Kremse a v roku 1811 nastúpil na lýceum v Salzburgu a aj do seminára. V roku 1815 promoval a bol vysvätený. V tom roku odišiel na výpomoc do Ramsau a neskôr pôsobil ako pomocný kňaz v Mariapfarr, rodisku svojho biologického otca. V roku 1817 odišiel ako kňaz do kostola sv. Mikuláša v Oberndorfe. Tu ostal Mohr len dva roky a postupne slúžil na niekoľkých ďalších miestach. Napokon vytvoril v dedinke Wagrain študijný fond pre chudobné deti a systém starostlivosti o starých ľudí. Väčšinu svojho platu venoval na charitu. Zomrel 4. decembra 1848 vo veku 55 rokov na následky respiračných chorôb. Na mieste jeho posledného pôsobenia je po ňom pomenovaná škola a v mestskom múzeu je expozícia Joseph Mohr – vikár z Wagrainu.

HUDBA: FRANZ GRUBER

Franz Xaver Gruber, učiteľ a organista sa narodil roku 1787 v dedinke Unterweitzburg ako najmladšie z troch detí chudobného tkáča. Otec vedel o jeho talente, no nemohol a nechcel ho podporovať. Tak ho aspoň učiteľ učil noty a hre na organe. Raz dvanásťročný Franz zastúpil chorého učiteľa a obdiv, ktorý zožal, sa rýchlo rozniesol. Jeho hra dokonca presvedčila aj otca, ktorý mu povolil ďalšie hudobné vzdelanie a dokonca mu kúpil harmónium. Po štúdiách pôsobil Gruber ako organista v Arnsdorfe, neskôr v Oberndorfe, spolu s kaplánom Mohrom. Počas svojho života napísal vyše deväťdesiat cirkevných skladieb. Zomrel v roku 1863 ako správca chóru v mestečku Hallein. Dom, v ktorom žil, zdobí jeho reliéf.

Autorovi hudby Franzovi Gruberovi venovalo Rakúsko poštovú známku.
Zdroj: ineternet

Tichá noc, svätá noc
Preložil Ladislav Hohoš

Tichá noc, svätá noc!
Všetko spí, všetko sní,
sám len svätý bdie dôverný pár,
stráži Dieťatko, nebeský dar.
Sladký Ježiško spí, sní,
nebesky tíško spí, sní.
Tichá noc, svätá noc!
Anjeli zleteli,
najprv pastierom podali zvesť,
ktorá svetom dnes dáva sa niesť:
Kristus, Spasiteľ je tu,
Tešiteľ sveta je tu!

Mohr a Gruber na spoločnom reliéfe.
Zdroj: internet