Iba jedna Zem – to je slogan tohtoročného Svetového dňa životného prostredia, ktorý pripadá na 5. jún.
Slogan zdôrazňuje potrebu žiť trvalo udržateľným spôsobom. „Trvalo udržateľný“ je ďalším slovným spojením, ktoré sa stalo mantrou všetkých debát a plánov k ochrane životného prostredia. Ukrýva v sebe uvedomenie si faktu, že nič tu nie je samozrejmé, nič nie je na veky a nie každé naše konanie môže byť zvrátiteľné a napraviteľné. Zem je skutočne náš jediný domov a súčasne uzavretý systém prebiehajúcich procesov. Sme len jednou zo súčastí toho systému, ktorí ho však ako jediní dokážeme pozmeniť a narušiť zásadným spôsobom. Tí, ktorí si to uvedomujú sa snažia všemožnými spôsobmi a nástrojmi upozorniť na daný stav tých, ktorí súčasný stav ovplyvňujú. Len veľmi vzácne niekto patrí do oboch skupín a tak je poukazovanie na dôsledky nášho (ľudského a súčasne neľudského) konania vlastne neutíchajúcou vierou, že z toho všetkého sa ešte dokážeme dostať von.
PUTOVNÝ SVIATOK
Svetový deň životného prostredia hostí každý rok iná krajina. V ostatných rokoch sa hostiteľskými krajinami stali Kolumbia, Čína, či Pakistan, ktoré svojim postojom k ochrane toľko skloňovaného životného prostredia vyvolávajú mnoho pochybností o zámere tohto kroku. Tento rok sa sviatok oslavuje po päťdesiaty raz a vracia sa do Švédska, odkiaľ vyšiel. 5. až 16. júna 1972 sa totiž v Štokholme konala prvá konferencia OSN o životnom prostredí. Práve jej mottom bolo Len jedna Zem a po pol storočí sa k nemu organizácia vracia akoby s poukázaním na jeho permanentnú platnosť. Minister životného prostredia a klímy a podpredseda švédskej vlády Per Bolund pri tejto príležitosti povedal: „Ako hrdý hostiteľ Svetového dňa životného prostredia 2022 Švédsko upozorní na najnaliehavejšie problémy životného prostredia, predstaví iniciatívy našej krajiny a globálne úsilie o riešenie klimatických a prírodných kríz. Pozývame globálnu komunitu na celom svete, aby sa zapojila do dôležitých diskusií a osláv.“
OD REČÍ KU SKUTKOM
„Dúfame, že v roku 2022 uvidíme svet, ktorý zatočí s tým najhorším z pandémie COVID-19. Robíme to však s vedomím, že naďalej čelíme trojitým planetárnym krízam v podobe klimatických zmien, straty prírody a znečistenia,“ povedala Inger Andersen, výkonná riaditeľka UNEP. „Oznámenie Švédska – a téma Svetového dňa životného prostredia, ktorá kladie prírodu a ľudí do centra environmentálnej práce – nám pripomína korene kritickej práce na ochrane nášho životného prostredia a dodáva životne dôležité impulzy globálnemu úsiliu stavať späť lepšie a zelenšie.“ Správa UNEP Making Peace with Nature, vydaná začiatkom tohto roka, definuje transformáciu sociálnych a ekonomických systémov ako zlepšenie nášho vzťahu k prírode, pochopenie jej hodnoty a postaviť túto hodnotu do centra rozhodovania.
ČO VŠETKO JE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE?
Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka. Súčasne je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy. So životným prostredím žijeme doslova na dotyk. Nie je to však len kontakt s ním, ktorý ovplyvňuje nás a naše zdravie. Jeho stav a kvalita sa premieta do potravín a s nimi do našich tiel. Je to jednoduchý dôsledok toho, že rastliny a zvieratá, z ktorých produkty konzumujeme, sú súčasťou rovnakého životného prostredia, ktoré zároveň spoluvytvárajú.
VIEME ČÍM SI ŠKODÍME?
Znečisťovanie životného prostredia je z absolútnej väčšiny zapríčinené rôznymi aktivitami človeka. V dôsledku rastu výroby, spotreby energie, ťažby surovín, zvýšenej priemyselnej a poľnohospodárskej výroby či intenzívnejšej dopravy došlo v ostatných desaťročiach globálne k výraznému zhoršeniu kvality ovzdušia. Zdrojov znečisťovania ovzdušia je však viac. Treba minimálne spomenúť freóny, ktoré sa používajú ako hnacie plyny v aerosólových sprejoch alebo ako médium pri chladení. Freóny oslabujú ozónovú vrstvu zeme, ktorá je filtrom, zabraňujúcim, aby na zemský povrch dopadali veľké dávky UV žiarenia. Práve preto výrobcovia ponúkajú stále vyššie ochranné faktory v slnečných okuliaroch či opaľovacích krémoch. Veľmi závažným dôsledkom znečisteného ovzdušia je skleníkový efekt, ktorý spôsobuje globálne klimatické zmeny a tie nám môžu byť pri dosiahnutí istého stavu osudné.
SPÄŤ NA NAŠE HLAVY
Cestná doprava je napriek tomu najzávažnejším znečisťovateľom ovzdušia. Je totiž nielen najväčším producentom oxidov síry, oxidu uhoľnatého a rôznych nemetánových organických zmesí. Súčasne je druhým najväčším zdrojom malých prachových častíc, ktoré sa podpisujú pod vznik respiračných chorôb. Mnoho látok, vypúšťaných do ovzdušia, spôsobuje jeho okysľovanie. Označujeme tak proces, počas ktorého padajú splodiny na zem v podobe kyslého dažďa, obsahujúceho kyselinu sírovú, dusičnú a iné toxické látky. Tie sa dostávajú do pôdy a následne do potravinového reťazca. Málo sa pritom hovorí napríklad o tom, že meď spôsobuje záchvaty hnačky u detí, voda znečistená hliníkom spôsobuje Alzheimerovu chorobu, tetraetylolovo, ktorým zvyšujeme oktánové číslo benzínu, spôsobuje poškodenie mozgu. Negatívny vplyv kyslých dažďov sa prejavuje aj na degradácii kvality pôdy, na poškodzovaní lesov i stavebných pamiatok.
KDE LEŽÍ RIEŠENIE?
Už z veľmi zjednodušeného pohľadu na problém je jasné, že bez nájdenia a masového využívania obnoviteľných energetických zdrojov, ktoré nahradia získavanie energie z fosílnych palív, nemá situácia riešenie. Biomasa, vodná energia, slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, bioplyn a biopalivá sú už značne dostupné, v súčasnosti sa využívajú vo svete nerovnomerne a nedostatočne. V Európskej únii predstavujú 6,7 percenta spotreby energie. Napriek tomu Európska únia stojí na čele boja proti zmene klímy. Stanovila si, že má byť prvým kontinentom na svete, ktorý sa v roku 2050 stane klimaticky neutrálnym. Slovenská republika je signatárom väčšiny z dohovorov v tejto problematike a účastníkom environmentálnych aktivít medzinárodného charakteru. Nové prístupy k životnému prostrediu uplatňuje vo svojej politike i právnom systéme.
JE RAD NA MLADEJ GENERÁCII
V minulom roku bola jednou z akcií pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia celosvetová debata mladých ľudí, ktorí vyjadrili svoje obavy a požiadali svetových lídrov, aby prijali opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania. Zmenou oproti podobným debatám bolo, že účastníci sa zamerali na konkrétne otázky a hľadanie odpovedí. Napríklad:
- Čo robí EÚ v oblasti medzinárodnej leteckej dopravy?
- Aké opatrenia sa v EÚ vykonávajú s cieľom odstrániť jednorazové plastové výrobky?
- Je možné zaviesť celosvetovú uhlíkovú daň?
- Čo možno urobiť v záujme zníženia ceny potravín a výrobkov šetrných k životnému prostrediu?
- Čo môže EÚ urobiť, aby sa vlaky stali dostupnejšími a lacnejšími?
- Čo plánuje EÚ v súvislosti s textilným odpadom?
- Môžeme zlepšiť udeľovanie environmentálnej značky a viac informovať o pozitívnych opatreniach?
Podstata, alebo dôsledky odpovedí na tieto otázky, sa dotýka každého z nás. Mení náš život, rovnako však máme vplyv na riešenie.
VŠADE NEJAKO, AKO DOMA?
Ochranu životného prostredia v Skalici majú v kompetencii mestský aj okresný úrad. Kým odbor životného prostredia na okresnom úrade má za úlohu výkon štátnej správy a stráži dodržiavanie zákonov a predpisov, rovnaký odbor na mestskom úrade rieši problémy v tejto oblasti priamo na území mesta. Jeho náplňou je napríklad vydávanie súhlasu na výrub drevín v zastavanom území mesta, kontrola výskytu inváznych rastlín, vydávanie súhlasu na povolenie stavby a následne uvedenie do užívania malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, vyrubovanie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia u malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, riešenie rôznych podnetov na úseku ochrany ovzdušia, ochrany prírody a krajiny a vôd, riešenie, respektíve príprava rôznych projektov v rámci výsadby zelene v meste a mnoho ďalšieho… Životné prostredie občanov mesto zlepšuje výsadbou zelene a jej následnou údržbou, riešením projektov a ich realizáciou. ako napríklad vodozádržné opatrenia alebo výsadba stromov v rámci projektu Zelené obce. Do budúcnosti ich mesto plánuje rozširovať aj o iné sadovnícke úpravy. Stromy sú v meste vysádzané každoročne v rámci náhradných výsadieb a projektov. Dnes v Skalici rastie vyše štyri tisíc stromov.
AJ ZLEPŠENIE JE ZÁSAH DO ŽIVOTOV
Pokrok a náprava chýb minulosti, tých veľkých z pohľadu civilizácie, v reálnom živote proti sebe stavajú pochopenie závažnosti súčasného stavu a odpor voči zásahu do našich životov. S trvalo udržateľnými zdrojmi energie a deklarovanou ochotou pridať sa k riešeniam, prichádza na druhej strane odpor voči realizácii. Takými je niekoľko pokusov o vybudovanie veterného parku. Plánovaná bola jeho výstavba napríklad od Mokrého Hája smerom na Radošovce, či pri Petrovej Vsi. Zatiaľ posledným zámerom z roku 2020 bolo budovanie veterného parku pri Popudinských Močidlanoch. Aj ten je dnes bez ďalších aktivít následkom protestov obyvateľstva.
Musíme si priznať, že každý zásah, negatívny i pozitívny, svojimi dôsledkami mení naše okolie a v reťazci účinkov ovplyvňuje svet. Nie je možné uspokojiť sa vyriešením čiastkového problému, keď nedokážeme celkom dobre odhadnúť, kam až tieto účinky siahajú. Typickým príkladom je elektromobilizácia, kedy by sme sa síce zbavili splodín z výfukových plynov, ale nastávajú problémy kde vziať odrazu taký nárast spotreby elektrickej energie, ktorú treba vyrobiť, avšak nechceme prehradzovať nové rieky, časť sveta odmieta jadrové reaktory a tepelné elektrárne – to sme zase späť pri fosílnych palivách. Niečo však urobiť musíme. Žijeme v dobe neuveriteľného rozvoja technológií a tým najcennejším na planéte sa stáva rozum. Aspoň v technológiách. Je to dosť dobrý dôvod veriť, že aj generácie po nás budú môcť spolunažívať v symbióze so všetkým, čo nazývame našim životným prostredím.
Stano Bellan