Už spriezračneli lužné lesy –
október oberá z nich zrelé lístie.
Chodníkmi zrazu kráča slnko peši:
sú prežiarené, svetlé, čisté,
lákajú dušu plnú šťastia
pustiť sa nimi vo svet iný –
vo vetre sa im nad hlavami klátia
súhvezdia zrelej jarabiny.
Chodníčky, vyrážam po vašej trase!
Kde vyústite? Vo svetlom svete,
v súhvezdí sĺnk a v božskom jase?
Chodníčky, kam ma privediete?