V mysli mi utkvel citát: „Človek je magnetom toho, na čo myslí. Nos v sebe slnko – a sám budeš svietiť!“ Ako však dostať do seba slnko, aby svietilo a hrialo v celom okolí?
Možno, že všetci máme predpoklady a schopnosť rozžiariť v sebe slnko. Nezávisí to od stupňa vzdelania, ako by sme sa mohli mylne nazdávať. Poznám aj prostých ľudí, pri ktorých je všetkým ostatným radostne, uvoľnene, dobre. Žijú jednoducho, nenápadne, spravodlivo. Svojím životným optimizmom pôsobia zdravo na celé okolie. Avšak tak isto aj medzi vzdelanými ľuďmi nájdeme vynikajúcich jednotlivcov, ktorí dokážu zohriať skrehnutú myseľ už svojou ľudskou prítomnosťou, úsmevom či úprimným slovom.
Existujú asi šťastné bytosti, ktoré sa so slnkom rodia, ako sa iní rodia s básnickým alebo iným talentom. Aj to je isteže talent – a hádam najhodnotnejší – robiť ľudí okolo seba lepšími, spokojnejšími. Šíriť pokoj chápavým slovom či obyčajným ľudským úsmevom. Pritom vôbec nemusí ísť o ľudí takzvaných bezproblémových. Lenže, prekonávanie problémov a nepriazne života s dôverou v Božiu pomoc v stave núdze v nás rozvíja vnútornú silu, tvorivú energiu, ktorá by v priaznivých podmienkach zostala iba možnosťou.
Pohodlie pôsobí na duševný rast a dozrievanie ako uspávanka. Dlhodobé trenie zrodí tlenie a potom oheň, ktorý svieti a hreje. Jeho plameňom možno zapaľovať ďalšie. „Najprv sa pokúšajme usmiať,“ hovorí Maurice Maeterlick, „aby sa naši bratia naučili usmievať, a potom, keď vidíme, ako sa usmievajú, usmievajme sa oveľa skutočnejšie.“ Tak aj my: zapaľujme hoci malým plamienkom svojich dobrých želaní väčšie vatry vo svojom okolí. Možno sa pri niektorých zohrejeme aj my sami, keď náš ohník bude chvíľami dohárať.
Hlavnou povinnosťou je zrejme nerezignovať v ťažkostiach, hľadať v nich poučenie, čo nás pre budúcnosť obohatí. Ak by vesmírne slnko vyhaslo, jeho hmotnosť by pravdepodobne tvorilo množstvo ťažkých čiernych kovov. Avšak v prudkej žiare jadrových reakcií, rozžeravené do biela, sú životodarné.
Nezabúdajme na múdrosť nášho slovenského príslovia: „Všetko zlé je na niečo dobré“, len musíme mať v sebe vôľu múdrieť a prideliť si šťastný údel dobrými sklonmi, snahami a skutkami. To môžeme všetci!
Eva Fordinálová