V oficiálnom životopise T. G. Masaryka je na konci radu toho čím bol aj „novinár“. Masaryk bol vždy úzko spätý s tlačou a v jeho verejnom živote zohrávala veľkú úlohu. Nielen ako médium, ktoré informovalo o ňom. Sám napísal množstvo článkov, podieľal sa dokonca na založení vedeckého časopisu Athenaeum, ktorý aj redigoval, podobne ako časopis Naše doba. Jeho vzťah s jedným z najvýznamnejších českých novinárov Karlom Čapkom priniesol na svet i slávne spoločné rozhovory. Zákulisie novinárčiny bolo teda (vtedy i nášmu) prvému prezidentovi veľmi dôverne známe.
V tretej, záverečnej časti, sa vo svetle myšlienok TGM venujeme kríze žurnalistiky. Každý si istotne všimol kauzy, ktoré túto krízu ďalej prehlbujú. Sám prezident Masaryk sa politicky považoval za realistu. Ako taký bol stúpencom názoru, aby sa svet popisoval taký aký je, objektívne. Je smutné, že v 21. storočí sa táto objektivita vytráca. Už dávno neplatí, „co je psáno, to je dáno“ (ak to však vôbec niekedy platilo).
KRÍZA ŽURNALISTIKY A KRITICKÉHO MYSLENIA
Stále častejšie sa stretávame s „investigatívnou žurnalistikou“, ktorá pracuje s faktami horšie ako študent pri písaní prvej seminárnej práce. Často sa stretávame s prekrúcaním informácií, či vytrhávaním častí vyjadrení, ktoré sa novinárovi hodia. V celom procese považujem za koreň problému tri chyby – nízku hladinu kritického myslenia u čitateľov, absentujúce svedomie „žurnalistov“ a nulovú možnosť domôcť sa nápravy. Palcové titulky, s informáciami takými aj onakými, následné ospravedlnenie písmom zlomkovej veľkosti. Nielen v prípade BREXITu zohrali média obrovskú úlohu. Manipulovali s faktami a nakoniec z toho vyviazli celkom bez ujmy – odskáču si to „iba“ voliči – čitatelia, ktorí nerozmýšľali a verili. Táto manipulácia sa odohráva aj u nás, na Slovensku. Politické strany, viac ako na svoj vládny program, vsádzajú na populizmus a hádzanie špiny na iného. Zavádzanie občanov už hraničí s vymývaním mozgov, čo si však ľudia vo veľkom ani neuvedomujú. Rozšírenosť masmédií tomu dodáva úctyhodný rozmer.
ČO NA TO MASARYK?
„Být žurnalistou, to znamená pozorovat a poznávat současnost. Říkám pozorovat a poznávat: novinář, který všechno přeměřuje a stříhá podle lokte své politické partaje, jen káže nebo se hádá. To už lokálkář, který přesně popíše, co se stalo, dělá práci větší a poctivější.“
„Primitiv nerozlišuje mezi skutečností a výplody fantazie, sny, vidinami, fikcemi, dohady, analogiemi; impulsívně jedná a impulsívně, bezuzdně také myslí. Jeho výklad světa a života je směsice zkušeností a poznatků s nekritickým bájením a s přejatými tradicemi.“
„Nemluvím proti kritice, naopak přeju si kritiky všech vad a omylů; jenomže ta kritika nemá být k dělání demagogie, ale k poučení a k nápravě. Potřebujeme kritiků vzdělaných a poctivých, kritiků, kteří mají občanskou mužnost a kuráž; pravá kritika není negace ani svalování odpovědnosti na druhé, ale spolupráce a spoluodpovědnost.“
ČO NA TO MY?
Nepomôže nám nariekať, pretože mnohé je v našich rukách. Verím, že práve MY sa začneme viac pýtať prečo, že MY si budeme klásť otázky ako a čo so všetkým súvisí, že MY sa budeme snažiť viac porozumieť. Porozumieť skôr ako súdiť, len podľa prvého článku v novinách, či na nejakom internetovom portáli, kde jeden článok hodnotí ekonomiku a druhý je o obede Silvie Kucherenko. Prečo by Merkelová robila to čo robí, prečo je politika Spojených štátov taká aká je, prečo nemá vláda vplyv na výšku mojej mzdy, keď pracujem u súkromníka? Je treba pochopiť súvislosti, porozmýšľať, a výsledok sa určite dostaví. Aspoň ja tomu verím, i keď od Masaryka sa toho v novinách zase tak veľa nezmenilo.