Zlo – a jeho najmilovanejšie dieťa klamstvo – sú majstrami prevlekov. Pomocou lži sa zlo preoblieka za dobro. Prichádza s heslami slobody, istoty, spravodlivosti, prináša však závislosť, neistotu, právo iba pre silnejšieho. Najsladším lákadlom je sloboda, lenže, ak osobný zisk v slobodnom ringu podnikania je mierou všetkého, sloboda sa mení na tyranstvo mocných. Sloboda nemôže byť ani mocenská, ani individualistická – v zmysle „slobodný som, ak si všetko môžem dovoliť“. Takéto chápanie vedie k anarchii, čiže do pripraveného náručia zla. Skutočnou slobodou je sloboda mravná – ale tá si vyžaduje vyšší typ rozumnosti – múdrosť. Teda, nie „nerozumný rozum“, na ktorý upozornil už Konštantín Filozof vo svojom Proglase. Sloboda vyžaduje nielen rozum, ale aj ducha, ktorý ho prežaruje vyšším poznaním – poznaním prepojenosti svojho Ja s My, poznaním osobnej zodpovednosti jednotlivca za celé spoločenstvo.
Najvyššia miera slobody – sloboda mravná, rodná sestra múdrosti, vedie k dobrovoľnému podriadeniu osobných záujmov potrebám vyšším, občianskym, národným. Slobodný som, ak z vlastného rozhodnutia pomáham iným. Sloboda znamená dávať, nie brať. Iba morálne zrelý človek môže byť skutočne slobodný. Netúži ovládať, neznáša byť ovládaný, ani človekom, ani hmotnými statkami. Má mravný zákon v sebe. V spoločenskej sfére kto má rozhodovať o iných, musí vládnuť iba sám sebe, občanom musí slúžiť! Vládnutím sledovať osobné ciele, ovládanie iných, znamená absenciu múdrosti, čiže neslobodu – závislosť na prospechu, na hmote, nemravnosť, nemorálnosť. Mravná sloboda je najvyššia cnosť, jej výsledkom je spravodlivosť. Sloboda je naladenie vlnovej dĺžky našej vôle na vôľu Božiu.
Eva Fordinálová