No nazdar!

Zvítanie Francúzov
Zdroj: atomica.com

Keď si otvoríte kalendár rôznych sviatkov a medzinárodných dní, nájdete medzi nimi mnohé, ktorých existencii zdravý rozum odmieta uveriť. Hlavne tomu, k čomu sú na svete dobré. Možno trocha zarazí, že 21. november je Svetový deň pozdravov, deň, ktorý by bolo najlepšie rozšíriť na všetky dni v roku. Nesporne by to prispelo k zlepšeniu našich vzájomných vzťahov, spolužitia a napokon v dôsledku aj histórie.

AKO SA RODÍ SVETOVÝ DEŇ

Pred zrodením svetového dňa sa tento raz najprv zrodil vojnový konflikt. 6. októbra 1973 zaútočili Egypt a Sýria na Izrael. Prekvapivé na tom bolo, že sa tak stalo počas najvýznamnejšieho židovského sviatku Jom kipur. Hrozil konflikt dvoch častí sveta a do pohotovosti boli uvedené aj americké ozbrojené sily. Z podstaty tejto vojny mali obavu všetci, no dvaja bratia – McCormackovci – boli presvedčení, že keby ľudia spolu viac komunikovali a poznávali sa, lepšie by sa navzájom chápali a v konečnom dôsledku by bola menšia pravdepodobnosť agresie len pre rozdielne názory na svet. Sila komunikácie začína silou obyčajného pozdravu. Keď každé ráno poprajete ľuďom dobrý deň, a oni vám, tak je skutočne pravdepodobné, že naše spoločné dni budú lepšie.

DEŇ POZDRAVOV

Na počiatku podstatou nápadu Briana a Michaela McCormackovcov bolo, že každý jeden človek 21. novembra pozdraví aspoň desať rôznych ľudí. Avšak môžete poslať pozdrav aj poštou, ale dnes aj e-mailom, zavolať, či poslať sms-ku – tieto možnosti bratia v roku 1973 nemali. Pozdrav môžete poslať aj predstaviteľom verejného života. Stačí len obyčajný pozdrav, no podstatou je presvedčenie, že máme spolu komunikovať a aj konflikty riešiť komunikáciou, nie silou. Dnes sa aktivity Svetového dňa pozdravov rozšírili už približne do dvoch stoviek krajín celého sveta.

OPIČÍME SA PO ZVIERATÁCH

Podľa etológov sú pozdravy staršie ako ľudstvo. Napokon, vieme aj z vlastného pozorovania, že pozdravy používajú i zvieratá. Nejde pri tom len o zvítanie a prejavy sympatií, ale súčasne aj o vyjadrenie istej príslušnosti a často aj o deklarovanie nadradenosti, či podradenosti. Mnoho pozdravov v našej spoločnosti je tiež istým znakom a prihlásením sa k istej skupine – takto bezpečne spoznáme vojakov, rybárov, baníkov, vodákov, stúpencov okrajových hudobných hnutí, Sokolov, …

Zdroj: rangerrick.org

ČO VLASTNE POZDRAVY ZNAMENAJÚ?

Niektoré pozdravy majú jasný pôvod a nie sú ani tak veľmi staré. K iným sa viaže mnoho vysvetlení. Napríklad také vojenské prikladanie ruky k šiltu čapice. Jedno vysvetlenie je, že pozdrav naznačuje v skratke snímanie klobúka. To sa zase podľa niektorých prameňov vyvinulo z toho, že stretávajúci sa dvihli k hlave dlaň, aby ukázali, že v nej nemajú zbraň. Ďalší výklad sa opiera o legendu, že keď slávneho moreplavca a piráta Francisa Drakea navštívila na palube jeho lode kráľovná Alžbeta, Drake si teatrálne zakryl rukou oči na znak, že ho panovníčkina žiara oslnila. A predsa ešte jedno vysvetlenie – v stredoveku rytier zložil prilbu alebo zdvihol priezor, čím chcel ukázať, že je medzi priateľmi a nemá sa čoho báť. Rytieri neskôr brnenie zanechali a gesto sa uplo na klobúk. Ten bolo treba podľa situácie sňať, alebo stačilo len klobúka sa dotknúť.

AHOJ, SERVUS, ČAU!

Ani v súčasnosti najbežnejšie a najrozšírenejšie pozdravy nie sú len prázdnym zvukom. Vo všeobecnosti sa Ahoj spája s vodákmi. Jeho zvuk sa nesie po hladine do ďaleka a slúžil aj ako maják v hmle. K nám sa tento pozdrav dostal z angličtiny a pravdepodobne sú jeho korene v citoslovciach hoj, alebo hej. Podobné zvolania však fungovali dávno vo všetkých jazykoch. Svoje vysvetlenie si našla cirkev, ktorá odvodzuje zvolanie ako skratku z latinského Ad honorem Jesu. Avšak tu musíme byť opatrní. Ešte u starších generácií obľúbené Servus by asi odradilo od používania, keby ľudia poznali jeho obsah. Toto slovo totiž znamená v latinčine otrok a pozdrav vlastne znamená som tvojim otrokom. Verte-neverte, ale ak miesto toho poviete Čau, ste na tom lepšie len o niečo. Čau je odvodené z talianskeho schiavo, čo je v preklade služobník. Keď počujete v starom českom filme služebníček, milostivá, tak si spomeňte, že sme veľmi nepokročili.

EŠTE CHVÍĽU V MINULOSTI

Gréci a Rimania sa bozkávali na líca a triasli si rukami. Číňania si tiež potriasali rukami, ale vlastnými, pretože šírenie smrteľných epidémií prostredníctvom nakazených vyslancov bola obľúbená biologická zbraň. V starom Japonsku zase kládli na pozdrav taký dôraz, že ten, kto nevzdal úctu vyššie postavenému, mohol byť odsúdený na smrť. Bizarnosti sa našli aj v Európe a aj neskôr. V Anglicku v 16. storočí bozkával hosť, ktorý prišiel do domu, nielen majiteľa, hostesku a ich deti, ale dokonca aj domácich miláčikov. Napokon v mnohých dedinách na Ukrajine a v Rusku sa stále zachováva starobylý zvyk pozdraviť a zaželať všetkým prítomným, známym aj neznámym, mnoho konkrétnych priaznivých vecí.

INÝ KRAJ – INÝ MRAV

Aj v pozdravoch je svet rovnako rôznorodý ako v ostatných prejavoch kultúry. Je to jednoducho preto, že pozdrav nesporne jej súčasťou je. Nezávisle však na tom, koľko druhov pozdravov je na svete, všetky vyjadrujú dobrú vôľu a priateľstvo voči inej osobe. (Nemýľme si tu pozdrav s gestami.) V tej rôznorodosti sú bežné a rozšírené podávanie rúk, americké potľapkávanie po pleciach, či francúzske bozkávanie na líca, strnulé a konzervatívne. Ľudia mimo náš kontinent sa totiž zdravia tak kreatívnymi spôsobmi, že sa nestačíme čudovať.

Zvítanie Francúzov
Zdroj: atomica.com

AMERIKA

Severoamerickí indiáni – niekedy sa pozdravia slovami „Si moje druhé ja“ a navajskí indiáni optimisticky zvolajú „Je to v poriadku!“

Grónsko – Tradičný grónsky pozdrav Kunik možno pozorovať len pri vítaní sa s rodinou a blízkymi.

Pri tomto pozdrave prikladajú nos a hornú peru k lícu alebo čelu dotyčného, pričom sa zhlboka nadýchnu. Pre stretnutie s cudzími ľuďmi Grónčania nemajú formálny pozdrav, ale povedia „Dobré počasie.“ Druhý význam pozdravu je aj „Svet je krásny“.

Argentína – V Argentíne je typickým pozdravom bozk na jedno líce, či objatie. Bez rozdielu pohlavia.

OCEÁNIA

Niektorí domorodci z Oceánie sa vítajú svojimi nosmi, i keď Samoánci sa radšej čuchajú. Na Tuvalu sa tradične zdraví tak, že si ľudia o seba pritlačia líca a popritom simultánne vdychujú. Na Maršalových ostrovoch na pozdrav jednoducho postačí, ak zdvihnete obočie. Tradičný maorský pozdrav hongi na Novom Zélande je podobný beduínskemu, no pri šúchaní nosov si ľudia o seba tlačia aj čelá a pozerajú si do očí. Znamená to, že si navzájom odovzdávajú dych života.

Zdroj: newzealandnz.co.nz

ÁZIA

Tento kontinent je v zdravení naozaj veľmi pestrý. Mongoli sa ešte nedávno na stretnutí navzájom pýtali „Aký je tvoj dobytok?“ A napríklad už len ukláňanie a pri ňom ruky zložené v Indii, prekrížené na hrudi u Arabov, Turkménci s rukami v rukávoch, Číňania pozdĺž tela, Tadžikovia s rukami pod hrudníkom, Japonci pred hrudníkom a zvyšok je ešte komplikovanejší.

Niektoré kmene v Tibete – na streche sveta sa navzájom zdravia tak, že ukážu svoje jazyky ako znamenie, že o svojom priateľovi nikdy nepovedali urážlivé slová. Iný výklad hovorí, že ľudia pri pozdrave vyplazujú jazyk, aby ostatní vedeli, že nie sú reinkarnovaným zlým kráľom Landarmom z 9. storočia. Tento kráľ mal totiž jazyk čierny. Ani zvyšok pozdravu nie je jednoduchý. Súčasne s vyplazením jazyka sa pravou rukou odstráni čiapka a ľavá ruka sa umiestni za ucho. Ale nie vždy a všade.

Na Filipínach starších zdravia priložením si ich ruky na čelo. Toto gesto sa volá „Mano“, čo znamená v španielčine ruku. Pozdrav slúži k vyjadreniu úcty.

Zdroj: poeter.se

Obyvatelia Malajzie pri pozdrave vystrú zopnuté ruky, navzájom sa dotknú končekov prstov a potom ruky priložia k srdcu na znak, že ich pozdrav vychádza priamo zo srdca.

Zdroj: doc obee/flickr.com

Špecifický pozdrav Japonska je vlastne poklona, no hĺbka poklony, jej rôzne uhly, držanie tela a dĺžka trvania závisí od oboch osôb, ktoré sa zdravia. Čím vyššie postavenie má zdravený, tým hlbšia má byť poklona. Ruky spočívajú voľne po bokoch stehien. V obchodných vzťahoch sa však bežne používa podanie ruky, v bežnom styku dnes už aj bez akýchkoľvek emócií pozdrav konnichiwa.

Zdroj: 360doc.com

Turecku je prejavom sympatií voči cudzincom pomerne dlhé držanie podanej ruky. Podáva sa len pravá ruka, ľavá ruka sa považuje za nečistú.

Indii ľudia používajú pozdrav Añjali Mudrā salute. Človek zloží dlane k sebe, umiestni ich nad srdce a povie „Namaste“. Ak budete však chcieť prejaviť úctu k starším, nezabudnite na tradičné gesto dotýkania sa nôh starších.

Zdroj: guff.com

V tradičných beduínskych kmeňoch v Ománe si muži navzájom trú o seba nosy, čím si chcú vzdať navzájom úctu.

Beduíni, Omán
Zdroj: internet

Arabské krajiny – Pozdrav podaním ruky sa považuje za bežný. Za prejav zvláštnych sympatií sa považuje, ak sa ruka podrží dlhší čas. Arabské „Salam“ a hebrejské „Shalom“ sú si významovo aj zvukovo podobné, a znamenajú „Mier vám“ alebo „Mier s vami“. Celý pozdrav znie „Salam Aleikum“ a v hebrejčine u židov „Shalom Aleichem“. Korán predpisuje odpovedať ešte lepším pozdravom alebo rovnakým pozdravom. Preto sa od moslimov vyžaduje, aby na pozdrav odpovedali rovnako dlhým, alebo dlhším pozdravom, ako pozdravili ich.

Tadžici pri nakláňaní tela zložia obe ruky tesne pod hrudník. Potom bez toho, aby si zložili ruky z hrude, sa osoba priblíži k pozdravenej osobe, povie „Assolom – aleikum“ a natiahne obe ruky.

Thajsku je pozdrav wai takmer totožný s indickým pozdravom, je však sprevádzaný jemným predklonom hlavy.

Zdroj: zc0101bbc.wordpress.com

Pozdrav v Mongolsku pôsobí veľmi priateľsky a spočíva v miernom predklone a chytení sa navzájom oboma rukami.

Zdroj: ecorrector.com

AFRIKA

Africký kontinent je na pozdravy veľmi pestrý. Príslušníci etnika Shona v južnej Afrike sa tradične zdravia rytmickým tlieskaním. V Zambezi je to tiež zatlieskanie rúk, ale v podrepe. V afrických kmeňoch skupiny Basuto je najlepší pozdrav „Zdravím Ťa, divé zviera“ adresovaný vodcom. Keď sa stretnú Zuluovia, jednoducho povedia „Vidím ťa.“ V severnej Afrike je zvykom skloniť sa a priviesť pravú ruku k čelu, perám a hrudníku v zmysle „myslím na teba, hovorím o tebe, rešpektujem ťa“. V Nigérii sa bežný pozdrav, pri ktorom zdvihnú obe päste k svojej hlave s pozdravom „Whooshay“.

Botswane sa zdravia trochu komplikovanejšie. Pravú ruku natiahnu a potrasú ju s človekom oproti, do toho ešte zohnú ľavú ruku a chytia si ňou svoj pravý lakeť. Počas pozdravu povedia „Lae Kae?“, v preklade „Ako sa máš?“

Bojovníci kmeňa MasaiovKeni vítajú nových ľudí v tanečnej ceremónii adamu, čo je detailne prepracovaný skákavý tanec v kruhu. Pri bežnom stretnutí Masajov si najskôr odpľujú, potom si napľujú na vlastné ruky a až potom si potrasú rukami. V kmeni Akamba na znak hlbokej úcty pľujú jeden na druhého.

Zdroj: G.S. Matthews/flickr.com

KAM ODCHÁDZAJÚ POZDRAVY

Väčšina z toho, čo sme uviedli, siaha svojim pôvodom do hlbokej histórie. Mnoho pozdravov však časom zaniklo, spravidla so „svojimi“ časmi. Napríklad úklon ako pozostatok padnutia na kolená, v každom prípade – doslovne zdôraznenie poníženia sa, teda byť nižší ako nadradená osoba. Z časti sa v poklone ukrýva symbolické pobozkanie ruky, či rúcha a ako sme ukázali vyššie, stále ho poznávame najmä v pozdravoch v Ázii. Vzdanie úcty v niektorých prísne hierarchických prostrediach, ako sú ozbrojené zložky, či škola, sa zase vyjadruje postavením sa, pokiaľ do miestnosti vojde nadradený. Nevieme, či je to pozostatok vzťahu medzi poddanými a feudálom, či panovníkom, v ktorého prítomnosti nebolo možné sedieť bez jeho dovolenia, no v každom prípade to rieši vravu, ktorá by nastala, keby zdravil každý zvlášť a súčasne tento spôsob zabezpečuje, že každý pozdraví. Je totiž oveľa lepšie vidieť, ak niekto ostane sedieť, než ako, keď niekto ostane ticho.

Kedysi, za monarchie bežné Pomáhaj alebo Pozdrav Pánboh používajú už len hlboko veriaci starí ľudia, za prvej republiky používané Ruky bozkávam vykorenila demokracia a socialistické Česť práci dnes počujeme skôr ako recesiu. Česť práci patrilo k proklamačným pozdravom, ktoré sú typické pre diktatúry. V nich nikto nikomu nič nepraje, ale namiesto toho ľudia jednotne vyhlasujú niečo, čím vyzývajú, povzbudzujú k niečomu v duchu doktríny – Ave Caesar, Heil Hitler, Na stráž, či Práci česť.

POZDRAV JE ZRKADLOM DOBY

Lingvisti i odborníci na etiketu upozorňujú na jav, že pozdravy sú na ústupe. Znie to nepochopiteľne a pravdepodobne to súvisí s mnohými zmenami v spoločenskom styku i komunikácii. Veľký podiel má na tom komunikácia vo virtuálnom priestore ako sms-ky, chaty, či sociálne siete. Zdôvodňuje sa to úsporou času a kontinuitou dialógového vlákna. Okrem toho sa aj do pozdravov, predovšetkým medzi mládežou, vkráda angličtina. Napriek tomu však stále vznikajú nové pozdravy. Dnes je napríklad veľmi rozšírený pozdrav, pri ktorom na seba zľahka narazia zavreté päste a ktorý často vidíme u športovcov, hlavne pri hokeji kvôli nemotorným mohutným rukaviciam. Pôvod pozdravu je však u amerických motorkárskych gangov 40-tych rokov.

AKO DNES?

Dnes: Covid 19. Tak, ako zasiahol vírus do všetkých oblastí nášho života, zasiahol aj do pozdravov. Odborníci stanovili pravidlá našej ochrany i ochrany ostatných okolo nás a ich hlavným princípom je obmedzenie kontaktu. Šéf talianskej civilnej ochrany Angelo Borelli priznal, že šíreniu nákazy nahráva aj srdečná povaha Talianov a francúzsky minister zdravotníctva Olivier Verano svojim spoluobčanom odporučil, aby sa v záujme zdravia pokúsili obmedziť počet objatí a uvítacích bozkov. Zdržanlivé zvítania v tomto prípade nie sú prejavom neúcty, ale opatrnosti, ako pre zmenu napísal britský The Guardian. A tak svet dosť rýchlo prijal skríženie predlaktí, či dotyk lakťami. V Etiópii s tým problém nemajú určite, pretože takto sa tam zdravia od nepamäti všetci.

Zdroj: internet

BUĎTE ZDRAVÍ

Práve toto je podstatou pomenovania „pozdrav“. Prajte si navzájom to najlepšie a nezabúdajte, že pozdravy sú súčasťou spoločenskej etikety. Tá je témou mnohých samostatných kníh, no v bežnom živote veľmi rýchlo starne. Pravdepodobne však bude ešte dlho platiť, že mladší zdraví staršieho, podriadený nadriadeného, muž ženu, prichádzajúci prítomných, že v divadle nezdravíme niekoho cez celé hľadisko, že je nevhodné mať pri zdravení v ústach cigaretu či to, že pri cestách do zahraničia je dobré zistiť si, ako je to tam s pozdravmi. Avšak to vám pravdepodobne už došlo, keď ste čítali tento článok. Tak do čítania, priatelia!


DOBRÝ DEŇ, PROSÍM VÁS …

Deň pozdravov je jednoducho o ľuďoch a tak sme vám, ľuďom, na Instagrame a v uliciach Skalice, položili rovnakých šesť otázok. Pozdravy sú niečo, s čím sa stretáva každý, no pravdepodobne nikdy sme sa nimi sami nezaoberali. Navyše anketa, v ktorej je treba vyjadriť názor slovne, nielen prikloniť sa k áno, či nie, je časovo náročnejšia a tak ďakujeme všetkým, ktorí nám ten čas venovali, a našej anketárke Anabele Buchovej.

1. Aký je váš obľúbený pozdrav?
2. Viete, čo znamená pozdrav Ahoj?
3. Aký najčudnejší pozdrav poznáte?
4. Považujete pozdrav súčasne aj za prejav úcty?
5. Ako sa zmenil váš pozdrav pod vplyvom koronavírusu?
6. Kedy ste naposledy poslali niekomu pozdrav poštou?