Vezmi ma, Pane, do rúk ako fujaru,
naplň ju hudbou svojho dychu,
zmeň ma na pieseň v súmračnom tichu
budiacu nostalgickú túžbu prastarú,
v hlbokých tónoch nech jej tremolo
noc rozpulzuje v jemné chvenie,
niekomu azda tam v tmách pripomenie,
že nie je stratené, čo posiaľ nebolo,
nech povznesie ho ako rozhrešenie spovede
a vyberie sa hľadať tajomného hráča,
so svetlom túžby nech temnotou kráča:
nech som tou piesňou, čo ho k Tebe povedie.