O zmysle života

V exemple o zmysle a hodnote ľudskej práce sa píše: Stalo sa to v časoch, keď sa stavali nádherné gotické katedrály. Pri stavbe jednej z nich dali všetkým kamenárom rovnakú otázku: „Čo ty tu robíš?“ Prvý odpovedal: „Opracúvam kamene.“ Druhý odpovedal: „Zarábam peniaze na zaopatrenie svojej veľkej rodiny.“ Tretí vážne, s hrdosťou vyhlásil: „Staviam katedrálu!“

Často sa pýtame sami seba na zmysel svojho života, pátrame po jeho význame vo filozofických spisoch i v beletrii, hľadáme odpovede kdekoľvek a od kohokoľvek; ale stále cítime, že nás neuspokojujú. Sú vždy iba časťou toho, čo tušíme, že je to čosi väčšie než čiastkové pravdy. Problém zrejme spočíva v tom, že ubití a uťahaní problémami všedných dní nemáme už dosť energie povzniesť sa v pátraní na obsiahnutie celku, uvedomiť si svoje životné poslanie v úplnosti. Vidíme iba svoje životné kamene, ktoré musíme opracovať, hľadáme čo najefektívnejší spôsob ako zarobiť peniaze na zaopatrenie svojej rodiny, ale uniká nám finálny zmysel všetkého nášho úsilia. Nedokážeme sa povzniesť k vedomiu našej spoluúčasti, našej spolupráce na veľkom a majestátnom Božom pláne.

Každý z nás svojím životom pracuje na stavbe katedrály. Každá bytosť má svoj podiel na práci podľa svojich schopností. Akákoľvek činnosť, hoci sa vidí nepatrná, má svoj nezastupiteľný význam, lebo je súčasťou gigantického staveniska. A toto vedomie o veľkosti celku, ktorý pomáhame budovať, nám môže dodávať nadšenie, silu a vnútorné pochopenie, že čo konáme, musíme robiť starostlivo, precízne, presne, pretože aj od kvality nášho, aj keď malého, podielu závisí veľký finálny výsledok. Samozrejme, ak ide o prácu štruktívnu.

Musíme duchom stále smerovať „nad seba“, mať v mysli, že budujeme Božiu katedrálu. Veľkosť, vznešenosť celku, ktorý pomáhame tvoriť, dodáva veľkosť a vznešenosť nášmu poslaniu, formuje v každom z nás vedomie hrdého, užitočného človeka. Vedomie spoluúčasti na spoločnom diele nám dáva aj vedomie ľudskej vzájomnosti, spolupatričnosti. Spoločný šľachetný cieľ nám pomáha nachádzať spoločnú ľudskú reč. Teda, pravý opak biblického príbehu o budovaní Babylonskej veže – symbolu ľudskej pýchy.

Prejavom vedomej spolupráce na Božej katedrále je láska k blížnemu. Potrebujeme sa navzájom! V duchovnom zmysle aj tu platí Exupéryho myšlienka: „Vybudovať loď neznamená iba tkať plachty, kuť klince, študovať hviezdy, ale prebudiť u všetkých lásku k moru, ktoré je jedno a v jeho svetle už niet rozporov – iba spoločenstvo lásky.“ Tou loďou je spoločné budovanie ľudského sveta. Spoločný cieľ nás zjednotí v spoločnom záujme a v spoločnej láske.