Občianska náuka 05 – Rokovací poriadok MsZ

V predchádzajúcom čísle Obzoru sme sa pýtali primátorky a poslancov na ich názor, či je potrebné aktualizovať Rokovací poriadok mestského zastupiteľstva. Niektorí si z rôznych dôvodov myslia, že áno, preto sa v tejto časti budeme rokovaciemu poriadku bližšie venovať a uvedieme základné informácie.

ČO JE ROKOVACÍ PORIADOK

Rokovací poriadok mestského zastupiteľstva (RP MsZ) upravuje pravidlá na rokovanie (zasadnutie) zastupiteľstva, prípravu materiálov a podkladov na rokovanie, pravidlá o spôsobe uznášania sa a prijímania všeobecne záväzných nariadení (VZN), pravidlá o spôsobe kontroly plnenia uznesení, podpi-sovanie zápisnice zo zasadnutia a pod.

KOMU JE URČENÝ

Vzťahuje sa prioritne na primátora, poslancov a pracovníkov mestského úradu (ďalej MsÚ), ktorí pripravujú materiály, prípadne sa zasadania MsZ zúčastňujú. Už z názvu je však zrejmé, že je určený a záväzný pre všetkých, ktorí sa zúčastnia rokovania MsZ (vrátane účastných občanov). Je internou potrebou MsZ a preto je vhodné ho prijať vo forme uznesenia a nie vo forme všeobecne záväzného nariadenia. Tento názor vyplýva aj z odbornej literatúry.

PODĽA ČOHO SA TVORÍ A KTO HO MÁ POZNAŤ

O rokovacom poriadku mestského zastupiteľstva pojednáva § 12 zák. č. 369/1990 Zb. Zákon prikazuje vytvoriť RP a umožňuje jeho úpravy pre lokálne potreby daného zastupiteľstva. Rokovanie zvoláva primátor a vedie ho mimo výnimky dané zákonom. Osoba, ktorá vedie zasadnutie, a tiež poslanci, sú povinní RP poznať a je ich povinnosťou ho dodržiavať. Kontrola nad dodržiavaním RP je povinnosťou hlavného kontrolóra
mesta.

KTO HO TVORÍ A SCHVAĽUJE

Rokovací poriadok pripravuje MsÚ (ako administratívny orgán na čele s prednostom) spolu s primátorom, schvaľuje ho zastupiteľstvo. Prioritne ho môžu pripomienkovať poslanci, ale aj občania, ktorí môžu svoje požiadavky predniesť napríklad prostredníctvom poslanca. Samotný zákon o obecnom zriadení ponecháva priamo na zastupiteľstvo, aby si upravilo podrobné pravidlá RP (§ 12 ods. 11 zák. č. 369/1990 Zb.), avšak tieto musia byť v súlade so zákonom, nesmú ísť nad rámec, ani odporovať pravidlám, upravených zákonom (napríklad musia dodržať zvolanie zastupiteľstva najmenej raz za tri mesiace, zverejnenie návrhu programu a materiálov na rokovanie MsZ minimálne tri dni pred ním a iné). Schvaľovanie rokovacieho poriadku patrí do výlučnej pôsobnosti mestského zastupiteľstva (§ 11 ods. 4 písm. k). Návrhy na zmeny RP môže podať primátor, poslanci, hlavný kontrolór, podľa potreby alebo v prípade novelizácie zákona, ktorá sa ho týka.

ČO MUSÍ OBSAHOVAŤ

V rokovacom poriadku musia byť uvedené nasledovné pravidlá:

  • Podmienky hlasovania a definovaný jeho druh (verejné alebo tajné)
  • Spôsob hlasovania (napríklad prostredníctvom hlasovacích zariadení alebo papierovou formou, zdvihnutím ruky a podobne)
  • Prizývanie osôb na zasadnutie (napríklad pozvánka písomnou, papierovou, alebo elektronickou formou)
  • Pravidlá diskusie (časová dĺžka príspevku, častosť a podobne)
  • Povinné body návrhu programu
  • Schvaľovanie návrhu programu zasadnutia
  • Prerušenie zasadnutia a iné

Pri tvorbe pravidiel RP zastupiteľstva je potrebné zohľadňovať veľkosť obce, počet poslancov, materiálno-technické prostriedky na zabezpečenie činnosti (napríklad pri spôsobe hlasovania prostredníctvom hlasovacieho zariadenia alebo zdvihnutím ruky), zriaďovanie poradných orgánov (dočasné alebo stále komisie, ich názvy, počet).
V pravidlách RP je ďalej vhodné stanoviť aj podmienky pre:

  • ustanovujúce zastupiteľstvo (priebeh, program, príprava zasadnutia)
  • lehotu a formu doručovania podkladov na rokovanie
  • obsah materiálov na rokovanie
  • spôsob zvolávania zastupiteľstva
  • čas konania zastupiteľstiev
  • uznášaniaschopnosť zastupiteľstva a riešenie prípadnej neuznášaniaschopnosti
  • hlasovanie o procedurálnych otázkach
  • udeľovanie slova prítomným osobám (vrátane občanov)
  • poslanecké vystúpenia
  • faktické poznámky
  • predkladanie stanovísk hlavného kontrolóra, spracovateľov materiálov a ostatných
  • konkrétny postup pri prijímaní uznesení zastupiteľstva a všeobecne záväzných nariadení (VZN)
  • interpelácie (interpeláciou sa rozumie otázka)
  • vyhotovovanie zápisníc a zvukovoobrazových záznamov

NOVELIZÁCIA ZÁKONOV A AKTULIZÁCIA

Ako bolo uvedené vyššie, novelizácia zákona je jedným z dôvodov pre aktualizáciu RP. Od 1. 4. 2018 je v platnosti veľká novela zákona o obecnom zriadení, ktorá sa týka aj § 12, pojednávajúceho o rokovaniach MsZ. Zmenilo sa napríklad schvaľovanie Návrhu programu zasadnutia. Predtým bolo možné hlasovať o návrhu programu a jeho zmenách naraz. Teraz zákon prikazuje hlasovať najprv o pôvodnom návrhu programu (zverejnenom pred zasadnutím MsZ na úradnej tabuli) a následne umožňuje hlasovať o zmene návrhu programu (zmenou sa rozumie doplnenie bodu programu, vypustenie niektorého bodu programu bez náhrady či s náhradou, vypustenie časti bodu, či zmena znenia bodu). Novela zaviedla aj prísnejšie pravidlo pre hlasovanie o zmene návrhu programu – o každom predloženom návrhu na zmenu treba dať hlasovať samostatne (aj v prípade, ak sa týka už schváleného bodu návrhu programu). Pokiaľ s pozmeňujúcim návrhom vysloví súhlas nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, návrh programu zasadnutia sa upraví v súlade so schválenou zmenou. Právo predkladať návrhy k zmene programu majú iba poslanci.

MIMORIADNE SITUÁCIE

Osobitnou kapitolou sú situácie, kedy je treba konať rýchlo a s okamžitou platnosťou. Takou bola napríklad súčasná situácia s COVID 19 a v tom čase prijatie zákona o obecnom zriadení vo vzťahu k rokovaniu zastupiteľstva (od 9. 4. 2020), určeného výlučne pre krízovú situáciu. Zákon umožnil v krízovej situácii, avšak za prísnych podmienok, hlasovanie per rollam (obežníkom) na diaľku, prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (§ 30f ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb.). Tento spôsob je však najmenej demokratickou možnosťou, bez možnosti kontroly verejnosťou a popretie všetkých zásad, najmä tej, že rokovanie obecného zastupiteľstva je zásadne verejné. Preto by takáto forma mala byť využívaná len v prípadoch, kedy je situácia natoľko nepriaznivá, že nie je možné osobné stretnutie na zasadnutí zastupitešstva, a zároveň iba vo veciach, ktoré neznesú odklad. Tento prípad sa do RP nezapracováva.

ROKOVACÍ PORIADOK MsZ V SKALICI

Pri prvom nahliadnutí do RP zistíme, že bol vydaný v roku 2013 a veľká novelizácia zákona, týkajúca sa aj RP, je z roku 2018. Pri podrobnejšom nahliadnutí zistíme, že v RP je v § 2, bode 2 uvedené: „Mestské zastupiteľstvo môže ukladať úlohy len tým subjektom, voči ktorým má riadiace postavenie určené zákonom o obecnom zriadení, Štatútom Mesta Skalica, nariadeniami a ostatnými vnútroorganizačnými predpismi mestského zastupiteľstva (najmä prednostovi mestského úradu, hlavnému kontrolórovi, náčelníkovi mestskej polície, veliteľovi mestského hasičského zboru, štatutárnym orgánom mestom založených alebo zriadených právnických osôb).“ Podľa zákona o obecnom zriadení však môže zastupiteľstvo ukladať úlohy len hlavnému kontrolórovi, ostatných môže iba požiadať. Avšak, zanechajme však tento okruh tém a poďme sa venovať právam občanov.

KEDY MÁ SKALIČAN PRÁVO HOVORIŤ

Sme občianske noviny a preto sa budeme venovať potrebám obyvateľov Skalice a situáciám, kedy obyvateľ príde na verejné zasadnutie MsZ a požiada o slovo. Podľa zákona a RP MsZ obyvateľ Skalice (s trvalým bydliskom v Skalici) môže dostať slovo iba v dvoch prípadoch – v diskusii a v rozprave k bodu programu.

SLOVO SKALIČANA V DISKUSII

Prvou možnosťou kedy obyvateľ mesta dostane slovo je diskusia, v programe zasadania zaradená vždy na konci programu.

RP § 21 bod 9 je uvedené: Diskusia je bodom rokovania mestského zastupiteľstva, v ktorom sa môžu hlásiť o slovo aj obyvatelia mesta Skalica. Vystúpenie rečníka v diskusii je vecné a stručné, najviac v rozsahu 5 minút a len jedným príspevkom.

V § 27 bode 2 upresňuje: Vystúpenie obyvateľa môže trvať najviac 5 minút. Mestské zastupiteľstvo sa môže na návrh predsedajúceho alebo poslanca bez rozpravy uzniesť aj na inej dĺžke rečníckeho času.

V praxi vďaka tomu, že diskusia je záverečným bodom programu, teda, obyvateľ čaká na slovo až na koniec zasadnutia. Ak zasadnutie trvá 10 hodín, čo sa už stalo, obyvatelia Skalice 10 hodín čakajú. V niektorých mestách majú pravidlo dať slovo obyvateľom na začiatku zasadnutia alebo vždy v rovnakom čase. Napríklad v Hlohovci obyvatelia dostanú slovo na zasadnutí MsZ vždy o 17-tej hodine (zasadanie začína o 15,00). Mohli by sme sa v Skalici inšpirovať?

SLOVO SKALIČANA V ROZPRAVE

Často sa však stane, že obyvateľ neprichádza iba so všeobecnou pripomienkou, či návrhom, ale s konkrétnou informáciou ku konkrétnemu prerokovávanému bodu. Vtedy dostať slovo až v diskusii, keď už je všetko rozhodnuté, je nezmysel. Preto druhou možnosťou, kedy môže obyvateľ dostať slovo, je počas rozpravy ku konkrétnemu bodu programu. Avšak v RP § 23 v bode 3 k rozprave je uvedené: Predsedajúci udeľuje slovo poslancom v poradí v akom sa prihlásili. Obyvateľom mesta Skalica môže predsedajúci udeliť slovo po vystúpení poslancov.

V tomto prípade je dôležité slovo môže, pretože z toho vyplýva, že nemusí. Ak obyvateľovi slovo nie je udelené, nielenže čaká až na záver zasadnutia na všeobecnú diskusiu, ale konkrétny bod, ku ktorému bol príspevok určený, je už je dávno prerokovaný a odhlasovaný. Je asi zbytočné baviť sa o tom aké je dehonestujúce, keď obyvateľ ide s „prosíkom“ o slovo, aby mu vôbec bolo slovo v rozprave udelené a dokonca je upozorňovaný, že ho nemusí dostať. V Skalici boli i situácie, kedy slovo občanovi v rozprave udelené vôbec nebolo. Na vyriešenie tejto situácie by stačilo vymeniť slovo môže udeliť za jasné udelí.

PÝTALI SME SA PRIMÁTORKY A POSLANCOV

Určite občanov zaujímajú názory primátorky a poslancov na tieto dva body, preto sme sa ich na to opýtali. Odpovede a názory tých, ktorí ich boli ochotní napísať, si môžete prečítať v tomto článku kliknutím TU.