Dnes len opakujeme jednu radu priamo skalickým vinárom, ktorá vyšla v Obzore v októbri roku 1864. A je tu zase október …
Toho roku budeme wíno soliť.
Wšetky zprávy, z ktorých kolwek čiastok uhorskej zeme našej, srownáwajú sa w tom: že od dáwnej a dávnej doby tak zlého roku pre wíno nebolo, jako je tento ku konci naklonený rok 64-tý. Tu w Skalici teraz, pri počiatku októbra, wela ešte nezamäklého hrozna pomrzlo, z ktorého tedy už nič nemôže byť, čoby jaká kolwek prajná powetrnost celý mesiac tento panowala. Na takýto úkaz ani najstarší z hospodárow našich, ktorí už od polstoročia winohrady wlastnoručne obrábäjú, newedia sa rozpamätať. Ponewáč ale na horách, prajnejšie položenie majúcich, tu pr. okolo Nowého Mesta nad Wáhom dolu k Čachticám, pri Orešanoch, okolo Nitry atd. hrozno i tejto jaseni preca jako tak dozreje: starosť bedliwých hodpodárow k tomu má smerowať, aby aj z polozrelého hrozna jaké také wíno dostali. K tomuto cielu tedy nasledujúce prawidlá odporúčame: Ponewáč následkom dáždivej powetrnosti z počiatku leta hrozno welmi nerowne obkwitlo, na tom istom pni dajú sa ešte polotvrdé, zamäklé a polozrelé strapce pozorowať; a práwe tým spôsobom zase na jednotliwých strapcoch wiac menej chybné
zrná widíme. Následkom tejto nerownosti treba bude w čas winobrania čo najzrelšie strapce osobitne oberať, a chybné zrnká z jednoho každého do bočnej nádoby odstrániť. Wíno, z týchto prwých hrozien pošlé, wolá sa wýborom (Ausstich), ktorý tedy aj toho roku jaké také wíno dá. Druhá čiastka plodiny, z chybných a menej dozrelých hrozien pošlá, tak zwaný škrabák wydá, t.j. ostrejšie stolowé wíno, ktoré aspon s mädokyšom (kyslou wodou) upotrebiť sa môže. Zameškaním tohto prawidla zostane wšetko wíno z toho istého winohradu škrabákom, kdežtoby na hore opísaný spôsob, pri tom istom mnohu, aspon jedna štvrtina lepšieho wína dorobiť sa mohla.
Druhé prawidlo prozretelnosti toto je: aby sa ten wýbor newytláčal (neprešowal) so stopkami, ktoréby zas jakú takú dobrotu jeho zničily. Drewo totiž tohoročného zrastu winiča pre chladnú powetrnosť newyzrelo, čoho následkom i stopky strapcow ešte sú zelené a tak i welmi trpké, kdežto w prajnejšom roku i stopky pred oberačkami wiac menej wyschnú a tak tú náramnú trpkosť ztratia. Hrozno tedy rozdrobené nádobno ces mrežky preosiewať, čo priam cez také, jakými piesok na maltu (wachôwku) prehadzujú, s tým rozdielom, aby mrežky čisté boly. Tieto, z osiewania pozostalé stopky, ponewáč na nich jednotlowé zrnká zostanú, môžu sa dať k vytlačeniu do škrabáku. – Napokon ešte solenie muštu porúčame. Tento prídawok bol už starowekým Rimanom známy; aj oni soliewali wína, aby prirodzenú jich ostrosť a kyslú chuť zmiernili; za našej ale doby všetci bedliwejší winári západnej Europy, menowite wo Francúzsku a Porýnsku, trochu soli k muštu dodáwajú, ktorý dostatočnej sladosti nemá. Za prawidlo tu platí, aby sa na 5 (päť) putien hrozna za mužskú hrsť na prach potlčenej soli wzalo, ktorou rozmrwené hrozno treba posypať, prwej lečby sa do prešu dalo, tak aby mušt s prídavkom soli wytekal. Nemôžeme sa tu do lučbárskeho rozberania púšťať: prečo tento chatrný prídawok soli w čas kysnutia wína prílišnú jeho kyslosť zlomí; dosť na tom, že tom tak je, a že tento prídawok nikdo ľutowať nebude, kdoby ho spôsobom tu opísaným upotrebil. Ktoby sa obáwal, nech aspoň jeden sud na skúšku takto priprawí, nuž z prirownania dwojakého wína swojho uwidí, že sme prawdu mali.
