Apríl 1864 bol svedkom niekoľkých udalostí. ktoré síce neurobili veľkú brázdu v dejinách, ale zďaleka neboli bezvýznamné. Pre nás je najdôležitejšie, že 6. apríla bol položený základný kameň Matice slovenskej. Historická budova bola postavená podľa návrhu architekta Karola Horera. Dva dni predtým sa v New Yorku konal najväčší sanitárny veľtrh v histórii, z ktorého výnos viac ako milión dolárov išiel na ranených vojakov Únie, pretože ešte stále trvala občianska vojna. 10. 4. sa stal rakúsky vojvoda Maximilián mexickým cisárom, čo ho neskôr stálo život a 29. apríla na druhom konci sveta, na Novom Zélande utrpelo 1700 britských vojakov porážku od 230 maorských bojovníkov!
Zábavnica.
Jako jeden „spisovatel“ pochodil. Terajší král šwédsky, Karol 15-ty, wydal pred krátkym časom sbierku podarených básní swojich tiskom, čo k nasledujúcej udalosti príčinu zawdalo. Král totiž nedáwno nawštívil, iba jedným pobočníkom či adjunktom sprewádzaný, mesto Falun a zasadnul w hostinci, kde si dobrý obed pristrojiti dali; rozumie sa, že pán hostinský weľmi radostne obsluhoval pocestných. ktorí swojim obedom zámožnosť prezradzowali. Po obede hostinský predložil „knihu pocestných“ a žiadal, aby sa do nej wo smysle krajinských poriadkow zapísali, čo kráľ urobil a podpísal sa: „Karol, literát“ (spisowatel); pobočník zapísal swoje meno a obydlie w Stokholme. Pri wečeri počínal si hostinský s našimi pocestnými welmi diwne, jakoby pred ostatnými hostmi chcel dať najawo, že mu na tom „spisowatelowi“ málo záleží, bo bezpochyby myslel, že i peňažité wrecko krátko bude. Na druhý deň žiadal Karol účty na príjme, ktoré ked hostinský doručil, král na cedulu wlastnoručne poznačil: „widel a wyplatil Karol pätnácty“. Teraz prawda switlo hostinskému w rožku, ale už bolo pozde; král sa úctiwe odobral a prestrašený hostinský wywalil oči „ako plánky“ za odchádzajúcim literátom.
