Skaličan bola na folklórnom festivale v Larnake

Foto: Archív súboru Skaličan

Folklórny súbor Skaličan chodí na Cyprus pravidelne – každých 35 rokov. Tento rok v septembri to teda bolo druhýkrát.

Už pred odchodom sme sa dohodli, kto s kým bude na izbe v roku 2052 – nevieme sa dočkať! Naše nadšenie zo zájazdu bolo v deň odchodu hmatateľné a nepokazil ho ani skorý ranný odchod. Cesta bola, ako obyčajne, viac než zábavná, možno ste videli video „Koncert v oblakoch“, ktoré sa stalo celkom populárnym, čo nás nesmierne teší. Keďže takto cestujeme úplne bežne a všade, veľmi milo nás prekvapilo, akú radosť sme spolucestujúcim a personálu v lietadle urobili. Prílet bol hladký a zájazd sa začal.

Prvé dva dni sme mali mať voľno, nakoniec sa však podarilo vybaviť vystúpenie pre slovenských vojakov pôsobiacich na mierovej misii OSN v Nikózii. Vďačné publikum, výborný guláš, a tá atmosféra po vystúpení, keď si vojaci začali rozkazovať pesničky u našej muziky – vážne nezabudnuteľný zážitok! Na samotnom festivale sme s naším párovým štýlom tanca a živou muzikou pôsobili trocha exoticky. Ostatné súbory z krajín ako Cyprus, Grécko, Izrael, Egypt, Arménsko, Litva, Lotyšsko, Taliansko a ďalších majú úplne odlišný štýl folklóru.

Všetci sa však zhodli, že slovenský folklór, a najmä náš skalický, je jednoducho najkrajší (nahlas to síce nikto nepovedal, ale určite si to mysleli). Našťastie boli všetky vystúpenia organizované až večer, takže sme sa spotili len mierne. Horšie to bolo so sprievodom cez deň, vlastne s akoukoľvek dennou činnosťou. Domorodí občania síce chodili v rifliach a teniskách, pretože podľa nich je pri 36 °C už zima, no my sme v tej horúčave zvládali len kúpanie sa v mori a krátke výlety po okolí.

Úplná idylka pre nás bol výlet loďou, na ktorý organizátori festivalu zobrali všetkých účinkujúcich. Ďalej od brehu teplota vody klesla z 29 °C na 28 °C, tak sme všetci od radosti, štýlom vyladeným na mostíku v Skalických horách, naskákali do vody, aby sme sa ochladili. Tí, ktorým na schladenie stačil svieži morský vánok na palube, zatiaľ odpočívali alebo tancovali a spievali spolu s ostatnými účastníkmi.

Najväčším prekvapením pre nás bolo množstvo Slovákov na Cypre. Každú chvíľu nás niekto zastavil a pýtal sa, odkiaľ sme. Najvtipnejší bol večer, keď sme si v krojoch vykračovali po ulici, a zrazu sa ozvalo: „A vy ste odkát?“ Reku: „Ze Skalice, vystupujeme tady na folklórném festivali.“„ Jééé, já su z Petrovej Vsi!“ A už to išlo.

Slovenku sme stretli v hoteli na recepcii, Skaličanku na našom vystúpení, neskôr dokonca sesternicu našich tanečníčok aj s mužom. Vždy sa pristavili, pozdravili, pozreli si vystúpenie, prehodili pár milých slov a s nadšením, aký je svet malý, sme sa rozchádzali. Svet je krásny, ale naši sú naši, doma je doma a náš skalický folklór je proste najkrajší.

Sme hrdí, že sme mali možnosť aspoň trošku z týchto tradícií vyniesť do zahraničia a spropagovať ich. P. S. Zároveň by sme touto cestou chceli poďakovať Občianskemu združeniu KVARTETO, ktoré nám prispelo na letenky a umožnilo nám tak zúčastniť sa nezabudnuteľného zájazdu. Ďakujeme!

 

Všetkých od 15 rokov so sklonmi k folklóru radi srdečne privítame v našom súbore. Stačí prísť v ktorýkoľvek piatok o 19.30 na I. ZŠ v Skalici, kde máme nácviky, a zobrať si so sebou tanečnú obuv a veci na prezlečenie. Čaká na vás tanec, spev, kopec zábavy a super ľudia. Tešíme sa.