K rozprávaniu a spomienkam skalického rozprávača a spisovateľa Antona Dinku st. vám pre lepší faktografický prehľad prinášame súhrnný text o skalických mlynoch.
V rôznych historických dobách bol počet mlynov rôzny. V roku 1933 kronikár mesta zaznamenal stav z druhej polovice 19. storočia (1850-1900), a to dva mlyny priamo v meste – Jánskeho Horný mlyn a Svatošov Dolný mlyn, a ďalšie mlyny na Predmestí – Fialovský mlyn (bývalý Pálffyovský, neskôr karmelitánsky) a bývalý jezuitský mlyn, ktorý bol v tom čase v rukách Koreszku a Smetanu. Na sútoku kanála, tečúceho od Pelíškovho mlyna do Stračinského potoka, zaznamenal kronikár stavbu ďalšieho mlyna, Stračinského. V chotári mesta stáli ešte tri mlyny: Pelíškov smerom do hôr, Zúbkov na hrádzi a Propastný mlyn v chotárnej časti Propaste. Teda, doložených bolo spolu osem vodných mlynov a jeden veterný. Je to na malé mesto pomerne vysoký počet, ktorý svedčí o úrodnej krajine a rozvinutom pestovaní obilia.
PÁLFFYOVSKÝ MLYN
Pálffyovský vodný mlyn na predmestí je zaznamenaný v roku 1557. Neskôr sa na pálffyovský mlyn odvolávajú karmelitáni, ktorí ho v roku 1703 získali už od Gašpara Rečického. V roku 1750 sa skalickí karmelitáni ohradzujú proti tomu, že štvrtníci vyberajú od ich mlyna poplatky, hoci to bol predtým slobodný mlyn pálffyovský. Uvádza sa, že mlyn stojí na Predmestí.
HORNÝ MLYN
Rozpočet mesta Skalice z roku 1632-33 uvádza, že „z poručení ich milostípánú na Ratúzi, dano jest na krúpy panské do mlyna zdelati..“., pričom výdavky za mletie sa neuvádzajú, z čoho predpokladáme, že mesto malo svoj vlastný mestský mlyn (Horný). Na inom mieste v tomto rozpočte nachádzame záznam, že „z poručenia ich milostí pánov (radných) dané je Felixovi Mlynárovi, keď prišiel na ich žiadosť vymeriavať mlyn (stavbu), k obedu 6 a k večeri 6 holieb vína“, čo by znamenalo, že v tomto období sa staval druhý mestský mlyn (Dolný). V 17. storočí, teda, existovali mestské mlyny už dva. Skalický Horný mlyn sa v roku 1916 uvádza už ako motorový mlyn, ktorý vlastní Albert Kúcky. Na Hornom mlyne sa v prvej tretine 20. storočia vystriedalo osem mlynárov, na Dolnom mlyne dvaja. V roku 1935 sa spomína ako mlynár aj Ivan Bohuslav (živnostenský list vydaný v roku 1931), ktorý mal mlyn na adrese Skalica č. 156 bez udania ulice. V novembri toho roku je už v archíve doložený Alojz Malík, ktorého miesto živnosti bolo na Masarykovej ulici. Bol to rakúsky štátny príslušník. Živnostenský list mal až z roku 1936 a mlyn zakúpil práve na Masarykovej (dnes Potočnej) č.156. Keďže ide o zhodu čísla mlyna Ivana Bohuslava, je pravdepodobné, že ho kúpil od neho.
Malík mal podanú žiadosť o schválenie zmeny strojového zariadenia pre pohon mlynských strojov, ale so schválením boli problémy, podľa úradu tieto plány boli nedostatočné, chýbali zakreslené rozmery strojovne a technický popis motora. A v roku 1938 podal žiadosť o nadstavbu mlyna. V roku 1944 Alois Malík dostal ďalšie povolenie nadstaviť a adaptovať jeho mlyn na Rázusovej ulici (predtým Masarykovej, dnes Potočnej) z dôvodu, že budova mlyna bola už stará a nevyhovovala vtedajším potrebám. Taktiež tam chcel postaviť miešací stroj na miešanie múky, čo sa dovtedy vykonávalo ručne. Mlyn bol pôvodne zriadený na pohon drevným plynom, čo bolo tiež podľa starého systému, a preto chcel mlyn zariadiť na pohon elektrickým prúdom. Stavebník mal povinnosť pri dome zriadiť aj protiletecký kryt. Mlyn musel byť prestavaný na tej istej parcele, na ktorej stál starý mlyn. K tomuto objektu i prestavbe je v Štátnom archíve v Skalici uložená krabica podrobnej dokumentácie.
DOLNÝ MLYN – PILÁRIKOV
V zázname o požiari z roku 1729 sa spomína, že mesto vyhorelo až po Horný mlyn. Je, teda, nepochybné, že v chotári mesta fungovalo viacero mlynov, minimálne pri Dolnej bráne bol aj mlyn Dolný. V roku 1927 kúpili Dolný mlyn bratia Pilárikovci, ktorí postavili novú budovu a zariadili ju modernými strojmi na elektrický pohon, ktorý v roku 1939 nahradili plynom. V roku 1937 pracovali v Skalici len dva mlyny, ktorými zhodou okolností história mlynárstva v meste aj začala – mlyn bratov Pilárikovcov pri Dolnej bráne a Malíkov mlyn pri bráne Hornej. Najlepšie zachovaný Dolný – Pilárikov mlyn so zariadením z roku 1927 rodina po roku 1989 získala reštitúciou naspäť. Mesto Skalica v roku 2004 mlyn odkúpilo a prezentuje ho ako technickú pamiatku. Je jedným z turisticky najviac navštevovaných miest v Skalici a na rozdiel od Malíkovho Horného mlyna nájdete o ňom aj na webe množstvo zaujímavostí a podrobných informácií.
JEZUITSKÝ MLYN
Jezuitský mlyn stával na Predmestí. Vieme to zo správy, že koncom 17. storočia počas protihabsburských povstaní moravské vojsko zničilo jezuitom majer so stodolou, ktorého súčasťou bol aj spomínaný jezuitský mlyn na Predmestí, pri kaplnke.
Zdroj: TIK Skalica
PELÍŠKOV MLYN
Ďalší mlyn, tentoraz mimo hradieb mesta, sa spomína v roku 1749 v spojení s mlynárom Pelíškom, ktorého podozrievali z odpadlíctva. V súvislosti s rokom 1848 sa spomína v Skalici na strane slovenských povstalcov v Hornom mlyne mlynár P. Janský a na Pelíškovom mlyne mlynár J. Novomeský.
„POVJETRŇÁK“
V Skalici je v 16. storočí doložený na pravej strane cesty smerom na Strážnicu veterný mlyn. Ešte v prvej polovici 20. storočia bola časť jeho mlynice zachovaná. V roku 1930 stolár Ján Blaha spracoval podľa dokumentácie z roku 1760 projekt jeho obnovy ako technickej pamiatky, ktorý sa však nerealizoval.
(Spracované podľa zdrojov Štátneho archívu Trnava, pracovisko Archív Skalica, fondu Okresného úradu Skalica a Záhorského múzea v Skalici.)
Veronika Blanáriková
Foto dokumentov zo št. archívu:
Želmíra Macháčková