Maxim Gorkij, vlastným menom Alexej Maximovič Peškov (*28. marec 1868, Nižný Novgorod, Rusko – †18. jún 1936, Moskva), bol ruský spisovateľ, dramatik, publicista, básnik a revolucionár. K jeho najznámejším dielam patrí román Matka a dráma Na dne. Päťkrát ho nominovali na Nobelovu cenu za literatúru – v rokoch 1918, 1923, dvakrát v roku 1928 a raz v roku 1933. Hlavnou témou spisovateľovej tvorby je sen o vytvorení nového človeka, nebojácneho a slobodného, s vysokými intelektuálnymi a fyzickými schopnosťami.
Popri beletrii a dráme, či autobiografických príbehoch, sa venoval bohatej publicistickej činnosti, písaniu politických a kultúrno-umeleckých esejí a článkov. Výrazne ho ovplyvnili stretnutia s Levom Nikolajevičom Tolstým a Antonom Pavlovičom Čechovom. V rokoch 1917 až 1919 značne skepticky pristupoval k februárovej a októbrovej revolúcii v Rusku, kritizoval boľševické metódy, odsúdil postoj boľševikov k starej inteligencii, zachránil množstvo intelektuálov pred represiami a hladom.
Obhajoval cársku rodinu Romanovovcov, ktorú neskôr, po dlhom internovaní, v roku 1918 popravili. V úsilí nájsť vhodnú platformu na vyjadrovanie svojich názorov sa rozhodol vydávať noviny Novaja žizň, ktoré však úrady po čase zastavili. Viackrát sa stretol s Leninom aj Stalinom, žiadal ich o zhovievavosť k niektorým svojim spisovateľským kolegom. Žiadal ich tiež, aby sa osobne pričinili o záchranu najvzácnejších ruských pamiatok a cárskych klenotov.
Gorkij strávil v emigrácii celkovo viac ako osemnásť rokov (istý čas ešte pred revolúciou), z toho pätnásť v Taliansku. Po niekoľkých rokoch kultúrnej a ľudskoprávnej práce v sovietskom Rusku odišiel do zahraničia – v dvadsiatych rokoch minulého storočia žil v Berlíne, Prahe, Mariánskych Lázňach a talianskom Sorrente). V roku 1932 sa nakoniec vrátil do Sovietskeho zväzu, kde v posledných rokoch svojho života získal oficiálne uznanie ako zakladateľ socialistického realizmu. Kompletná kolekcia Gorkého diela predstavuje 60 zväzkov. Pochovaný je na Novodevičom cintoríne v Moskve.