Prof. JUDr. Imrich Karvaš (*25. február 1903, Varšany, dnes Kalinčiakovo – †20. február 1981, Bratislava), slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, guvernér prvej Slovenskej národnej banky, autor výnimočných monografií a nadčasových myšlienok, bol nepochybne najvýznamnejšou osobnosťou ekonomickej vedy a národohospodárskej politiky Slovenska v období tridsiatych a štyridsiatych rokov minulého storočia. Významnú úlohu zohral i pri organizovaní Slovenského národného povstania. So Skalicou ho viažu dva významné míľniky – v rokoch 1913 až 1921 navštevoval tunajšie gymnázium (jeho spolužiakom bol Vladimír Clementis) a 28. júla 1945 sa po návrate z koncentračného tábora po prvý raz stretol práve v našom meste so svojou manželkou a deťmi.
Rodina Karvašovcov sa v roku 1910 presťahovala do Holíča, kde mladý Imrich dokončil ľudovú školu. Po maturite začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, počas štúdia si privyrábal doučovaním žiakov a ako vedecká pomocná sila. Promoval v roku 1925 a získané štipendium mu umožnilo doplniť si svoje vzdelanie štúdiom hospodárskeho práva v Paríži a Štrasburgu. Vedecko-pedagogickú cestu nastúpil na svojej alma mater ako jeden z prvých Slovákov. Ako 27-ročný habilitoval a vo veku 31 rokov sa stal mimoriadnym profesorom. Popri svojej pedagogickej činnosti sa čoraz viac zapájal do riadenia národohospodárskych inštitúcií a bankovníctva. V roku 1938 sa stal ministrom česko-slovenskej vlády.
Po rozbití ČSR vyzval Imricha Karvaša k spolupráci osobne Jozef Tiso, a to napriek tomu, že vedel o jeho politicko-spoločenskej orientácii (prívrženec ČSR, demokrat, manželka českej národnosti) a ponúkol mu post guvernéra Slovenskej národnej banky. Vo svojej funkcii sa usiloval minimalizovať škody spôsobené nemeckým tútorstvom, uchránil pred nacistami slovenské zlato. Od roku 1943 zabezpečoval finančné a hospodárske prípravy SNP, spolupracoval s Gustávom Husákom a Petrom Zaťkom, členmi ilegálnej Slovenskej národnej rady. V septembri 1944 ho gestapo zatklo. Odsúdili ho na trest smrti, našťastie rozsudok nevykonali, väznili ho vo viacerých koncentračných táboroch. Slobodu mu priniesli spojenecké vojská.
Po vojne sa zúčastnil na ekonomickej obnove Slovenska a pôsobil ako pedagóg v Bratislave. Odmietol však spoluprácu s komunistickým režimom. V roku 1949 ho obvinili zo špionáže a takmer dva roky väznili. V roku 1958 bol v procese s ďalšími predstaviteľmi SNP odsúdený za velezradu a špionáž na sedemnásť rokov. V roku 1960 Karvaša amnestovali a úplne rehabilitovali až v roku 1969.
Imrich Karvaš sa vo vedeckej práci zaoberal otázkami hospodárskej konjunktúry a monopolov. Bol predstaviteľom hospodárskej politiky regionalizmu. Usiloval sa o posilnenie hospodárskej pozície Slovenska v rámci prvej Česko-slovenskej republiky. Publikoval 13 monografií a množstvo odborných článkov. Za najvýznamnejšie dielo sa považuje dvojzväzková práca Základy hospodárskej vedy (Martin, 1947).
Za celoživotné dielo, vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva, mu boli in memoriam udelené viaceré pamätne medaily a vyznamenania, medzi nimi v roku 1991 najvyššie vyznamenanie Českej a Slovenskej federatívnej republiky – Rad T. G. Masaryka a v roku 2001 najvyššie štátne vyznamenanie Slovenskej republiky Pribinov kríž I. triedy. Ekonomická univerzita v Bratislave od roku 2001 udeľuje významným osobnostiam medailu prof. Imricha Karvaša.