Skalické ulice – Františka Krištofa Veselého

V rubrike Skalické ulice predstavujeme čitateľom historické a  umelecké osobnosti, podľa ktorých sú pomenované ulice v  našom meste. Pokračujeme ulicou Františka Krištofa Veselého, ktorá patrí medzi najnovšie v meste. Staršie generácie nášho rodáka, známeho umelca poznajú, mladým jeho meno až tak veľa nehovorí.

František Krištof Veselý (*12. apríla 1903, Skalica – †13. marca 1977, Bratislava) bol známy slovenský operetný a  operný spevák, filmový herec, interpret populárnych piesní, z  ktorých sa svojho času stali hity. Nezabudnuteľne znie v  jeho podaní doslova šláger V tom skalickom zelenom hájičku.

Po odchode otca Pavla Veselého do Ameriky sa matka vydala za Krištofa – odtiaľ je odvodené aj jeho priezvisko. Už ako 11-ročný hrával pred otvoreným oknom v radovej zástavbe (číslo domu 247) na husliach. Všetci susedia vtedy otvárali okná. S kamarátom Jankom Blahom, neskôr národným umelcom, spievali spolu na Vianoce koledy.

Dostal miesto aj v skalickom mestskom orchestri, v  speváckom zbore, zavše spieval aj vedľa priateľa Buchtu. Po prvej svetovej vojne prerušil skalické gymnaziálne štúdiá a  odsťahoval sa za rodičmi do Budapešti (v Skalici ho vychovávala stará mama Koteková). Dokončil štúdiá a  dostal angažmán v divadle. Pôsobil v Budapešti, Segedíne a Miškovci.

V roku 1930 napísal svojmu priateľovi Jankovi Blahovi, vtedy už známemu opernému spevákovi, či by mu nenašiel miesto na Slovensku. Vyšlo to, po úspešnom konkurze sa stal sólistom národného divadla.

Túžil vidieť starú mamu Kotekovú a starkého v  Skalici. Riaditeľ SND súhlasil, aby si do Skalice Veselý na jeden deň požičal auto. Zaparkovali pred domom Kotekovcov. O chvíľu sa okolo auta sústredilo niekoľko šarvancov.

Vidieť auto v  tých časoch v  okrajovej časti mesta nebolo bežné. Stará mama prekvapene vykukla z  brány a neverila svojim očiam.

„Si to ty, Ferko?“ zmohla sa na krátku vetu. Veselý predstavil svoju manželku. „Stará mama a pani Gizela sa objali,“ hovorí vo svojich spomienkach Veselý.

Odvtedy slávil F. K. Veselý veľké úspechy na javiskách po celom Slovensku i  v  Čechách, rovnako aj na striebornom plátne. Pri jeho skone smútilo celé Slovensko, Budapešť aj Praha. Bol, nie je, ale zostáva.