Svetozár Hurban Vajanský (16. 1. 1847, Hlboké – 17. 8. 1916, Martin) po absolvovaní právnických štúdií a skončení advokátskej praxe u Dr. Michala Mudroňa v Bratis-
lave sa rozhodol odísť do Skalice. Prilákala ho škarniclovská kníhtlačiareň i fakt, že v Skalici býval jeho kmotor a priateľ jeho otca Daniel Lichard. Po príchode do Skalice v novembri 1874 a po zriadení si advokátskej kancelárie vstúpil hneď do čitateľského spolku, ktorý sídlil vo zvláštnej miestnosti dnešného hotela Tatran. Jeho predsedom bol evanjelický farár Michal Boor, tajomníkom učiteľ Michal Trslín a pokladníkom Móric Dinka.
Po krátkom čase sa Vajanský presťahoval z domu rodiny Tyršelovcov v Potočnej ulici do domu Príkazských v tej istej ulici. Medzitým sa oženil s Idou Dobrovičovou z Bratislavy, známou Štefánie Vrchovskej zo Skalice. K nej potom často chodievali manželia Hurbanovci na návštevu do vysokého starobylého domu Vrchovských na Horných majeroch, ktorý sa pýšil pridruženým prvým továrenským komínom súkenníckej manufaktúry, známej v celom Uhorsku. Takmer denne vozievali do jeho utešenej záhrady na detskom kočíku svoju dcérku Vierku, ktorá sa narodila v Skalici 23. júna 1876. Jej kmotrami boli manželia Mittákovci. Vajanský rád chodieval do ich búdy v „luteránskej štvrti“ vo Vysokom poli.
Trojročný pobyt Vajanského v Skalici, kde mu vyšiel fraškovitý „obrázok z našich čias“ Duchovia sudov s úchvatným opisom cesty cez Predmestie do vinohradov a aj preklad zbierky nemeckého básnika J. V. Scheffela Žalmy z hôr, zanechal hlboké stopy v jeho tvorbe. Vajanský totiž na základe životných skúseností, získaných v Skalici, ako i pod vplyvom spomienok na spoločenský život v Senici, Brezovej, Turej Lúke, Jablonici, na Myjave atď., umiestnil dej väčšiny svojich próz na Záhorie, ako o tom svedčia Letiace tiene, Koreň a výhonky, Kotlín, Babie leto, Pustokvet a pod.
S. H. Vajanský odišiel zo Skalice začiatkom roka 1878.
Pavol Dinka
(Spracované podľa knihy: František Buchta – Skalica a Záhorie)