Skalické ulice – Vrchovského

V rubrike Skalické ulice predstavujeme čitateľom historické osobnosti, podľa ktorých sú pomenované ulice v našom meste. Pokračujeme Vrchovského ulicou, ktorá na jednej strane susedí so Strážnickou ulicou, na druhej strane so Suchým riadkom. Kto bol, teda, Alexander Boleslavín Vrchovský?

Alexander Boleslavín Vrchovský (*20. októbra 1812 – †1865), významný predstaviteľ štúrovského hnutia, zakladateľ (spolu so Štúrom) bratislavskej Spoločnosti a tajného spolku Vzájomnosť, pochádzal z vlasteneckej rodiny skalických súkenníkov. Študoval v Skalici, Komárne, Bratislave a napokon právo vo Viedni. Ako advokátsky koncipient sa v Bratislave stal dušou hnutia slovenskej mládeže a inteligencie, propagátorom francúzskej a poľskej revolúcie. Nečudo, že si získal veľké sympatie národne zmýšľajúcich mladých ľudí. Svedčia o tom slová J. M. Hurbana, ktoré napísal na jeho adresu: „Vrchovský je krásny mladoň nízkej postavy, belasých, jasných veľkých očú, kučeravých gaštanových vlasov, okrúhlej tvári mliekom omývanej, ružami vykladanej, výmluvnosti okúzľujúcej a plný nadšenia.“ V roku 1837 odišiel Vrchovský do Pešti, kde si neskôr, po zložení advokátskej skúšky, otvoril advokátsku kanceláriu. V tom čase prišlo na jeho podnet aj k reorganizácii Ústavu československej reči a literatúry. Pod stupňujúcim sa šovinistickým tlakom na ústav sa Štúr obrátil na verného priateľa s básňou Boleslavínovi, v ktorej obraz lipy symbolizuje ústav a Slovanstvo. Báseň vyšla v Květoch roku 1843 (úryvok):

Boleslavíne, pomníš na ta léta,
kdy jsme pod lipou spolu sedávali
a z lipy stínu do šíreho světa,
jak se otáčí, hemží, patřívali?
V mé ona mysli jako oltář v chrámě;
ještě nás vídám, jak tam posedáme.

Z Pešti otváral okná do sveta viacerým štúrovcom, niektorým pomáhal dostať sa z hmotnej núdze (Jankovi Kráľovi, Jánovi Franciscimu a Štefanovi M. Daxnerovi), štedro podporoval kultúrne a politické podujatia v slovenskom národnom živote. Ako koncipient uňho pracoval i Mór Jókali, ktorý Vrchovského zobrazil v románe Maďarský nabob v postave advokáta z Malaciek.
V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa pustil do povážlivých obchodných transakcií a pod ťarchou finančných problémov sa rozhodol ukončiť svoj život v Dunaji v máji 1865. Jeho mŕtvolu našli 16. mája neďaleko Ostrihomu.
Alexander Boleslavín Vrchovský je neprávom zabúdaný veľký syn Skalice a Záhoria.