Každý tú rozprávku pozná
ako stretli sme sa Ty a Ja,
potom spojili sme svoje kroky
a šťastní sme celé roky.
Tieto verše presne vystihujú náš príbeh. Príbeh Aničky a Rudka.
Skutočne sme sa, dvaja osamelí seniori, stretli pred desiatimi rokmi v klube dôchodcov. Schádzame sa tam, v Štíbore, na spoločných posedeniach s ostatnými seniormi a spríjemňujeme si našu starobu. Našli sme tam nielen jeden druhého, ale aj kamarátov, s ktorými sa cítime ako jedna rodina a Štíbor považujeme za náš druhý domov.
Keď som prišla bývať do Skalice, nepoznala som tam takmer nikoho. Až keď som začala navštevovať klub dôchodcov a zaregistrovala sa do Jednoty dôchodcov, môj život dostal úplne iný rozmer. Nielenže som spoznala veľa Skaličanov, našla som aj spriaznenú dušu a lásku jedného človeka, s ktorým dodnes prežívam spoločné chvíle vo vzájomnej harmónii. Navzájom si pomáhame, zdieľame spoločne starosti i radosti a pravidelne navštevujeme Štíbor, kde sa nám s láskou, obetavosťou a porozumením venujú pracovníčky sociálnych služieb. Organizujú pre nás rôzne kultúrne podujatia, výstavy, zájazdy, kúpeľné pobyty, prednášky so zdravotnou tematikou. Spestrujú nám život športovými súťažami, tanečnými vystúpeniami. Mala som tiež možnosť zúčastniť sa súťaže Naj babička, kde som sa prezentovala aj so svojou vnučkou. Pri každej príležitosti pre nás zorganizujú tradičné zábavy, napríklad fašiangovú, spojenú s prehliadkou masiek, Mikulášsky večierok, a podobné akcie. Nedá mi nespomenúť aj oslavy úcty k starším, školu tanca, súťaž v pletení korbáčov, výrobu veľkonočných dekorácií, „koštúfky“vína alebo s deťmi pečenie medovníčkov. Medzi všetkými aktivitami sa ešte pravidelne stretávame v Štíbore na spoločných posedeniach pri kávičke, zahráme si karty a zaspievame pri vínku.
Práve na týchto posedeniach sme sa my dvaja spoznali a postupne si nachádzali cestu jeden k druhému. Vznikla z toho láska, ktorá trvá desať krásnych rokov. Hovorí sa, že „láska kvitne v každom veku“ a my sme toho dôkazom. Osud nám doprial práve na sviatok zaľúbených, že sme sa spoznali. Najviac nás prekvapilo a potešilo, že nás pracovníčky sociálnych služieb oslovili s návrhom pripraviť pre nás oslavu nášho 10-ročného výročia zoznámenia. Povedali sme si, veď nech je sranda. A súhlasili sme. Tak nám pani Patková a pani Havelková, spolu s ostatnými pracovníčkami, pripravili v predvečer sviatku sv. Valentína dôstojnú oslavu. Nazvali ju „Štíborská svadba“. Pozvali sme všetkých našich priateľov z klubu dôchodcov. Mali sme pripravené prekvapenie v podobe „akože sobáša“ a hostinu, aká sa na svadbu patrí. Veľká vďaka patrí pracovníčkam v Štíbore, ktoré sa na tejto dojímavej a neskôr aj veselej oslave podieľali. Vďaka nim si seniori užívajú život plnými dúškami. Ako kedysi povedal slávny Sofoklés: „Nikto nemiluje život tak ako starý človek.“