Svetový deň darcov krvi

Zdroj: internet

Sme v tom sami. Odkázaní jeden na druhého a to ešte nestačí, že vám je niekto ochotný darovať svoju krv, ale musí byť ešte schválený ako darca a navyše musí byť vhodný darca pre vás. V tomto sme ako ľudstvo neprišli na nič lepšie ako na systém darovania, nevedno komu a prijímania, nevedno od koho. Možno si pre pocit súdržnosti nič lepšie ani nemôžeme priať a pokiaľ konečne jedného dňa vynájdeme plnohodnotnú umelú krv, bude nám toto na planéte chýbať. Dovtedy je 14. jún akýmsi malým dňom vďakyvzdania – je Svetovým dňom darcov krvi.

KRV NIE JE VODA

Na začiatok niekoľko zaujímavých čísiel, ktoré sa dejú priamo v nás. Bežný dospelý človek má v tele cca 5,5 litrov krvi a v nej 100 miliárd červených krviniek, ktoré transportujú kyslík do buniek. Nie je to však jediná funkcia krvi. Okrem kyslíka dopravuje do tkanív i glukózu, či živiny, distribuuje hormóny, vitamíny a odvádza odpadové produkty. Mimochodom, najjemnejšie cievy v obličkách, ktoré našu krv od týchto škodlivín filtrujú, merajú až 50 kilometrov! Krv je neustále v obehu. Preto počas sedemdesiatich rokov života musí srdce udrieť tri miliardy krát. Čísiel okolo krvi by bolo na slušnú knihu a každé z nich predstavuje jej životnú úlohu a dôležitosť. Je tu však i niekoľko písmen – O, A, B a AB.

ODKIAĽ PRIŠLA VAŠA
SKUPINA?

V roku 1901 rakúsky lekár Karl Landsteiner objavil krvné skupiny a v roku 1930 za to dostal Nobelovu cenu. Bol to veľmi dôležitý objav, ktorý nás rozdelil na štyri nerovnako veľké časti a tie ešte ďalej na dva Rh faktory. K tomu hrajú dôležitú úlohu antigény a protilátky. O tom, akú skupinu a faktor bude človek mať, rozhoduje v prvom rade dedičnosť, no na počudovanie má na to vplyv aj geografia.

NULA je jednotka!
Najstaršou, prapôvodnou krvnou skupinou je 0. Kolovala pravdepodobne v telách prvých ľudí v Afrike už pre 40 tisíc rokmi. Zaujímavé je, že výlučne túto skupinu má celý indiánsky kmeň Bororo, obývajúci južné oblasti Brazílie. Krvnú skupinu 0 Rh negatív má však, vraj, aj prevažná časť príslušníkov európskych kráľovských rodín. Ľudia s nulkou majú v priemere silnejší imunitný systém a dožívajú sa vyššieho veku. Typ nula je vysoko hodnotený i samotnou prírodou – ak máte túto krvnú skupinu, komáre vás vyhľadávajú až dvojnásobne často oproti ľuďom s krvou skupiny AB.

Ak ste proste ÁČKO
Krvná skupina A sa objavila asi pred 25 až 15 tisíc rokmi v Ázii a odtiaľ sa dostala cez Predný Východ až k nám do Európy. Vedci tvrdia, že na príčine je zmena spôsobu života z človeka lovca a zberača na roľníka.

Odolné BE
Typickým znakom ľudí s krvnou skupinou B je odolnosť voči prechladnutiu. Táto krvná skupina vznikla v oblasti Himalájí pred 15 až 10 tisíc rokmi. Extrémne životné podmienky a zlá výživa prinášali väčšiu šancu na prežitie ľuďom s mimoriadne silným imunitným systémom.

AB – tak aj tak
Krvná skupina AB je najmladšia. Vznikla dokonca v priebehu našich zaznamenaných dejín. Existuje totiž len 1200 až 1000 rokov, teda, od čias veľkého pohybu ázijských kmeňov z mongolských stepí (s krvnou skupinou B) územím národov východnej a strednej Európy (s krvnou skupinou A). Zaujímavé je, že jedinci k krvnou skupinou AB sú najodolnejší voči infekčným hnačkovým ochoreniam. Pri dlhej jazde na koni si okrem iných vlastností bojovník posilní aj výdrž.

MOJA KRV JE TVOJA KRV

Nech máte akúkoľvek skupinu, jej funkcie sú stále rovnaké a rovnako dôležité. V pokojnom stave tých niekoľko litrov krvi srdce „prepumpuje“ našimi cievami behom jednej minúty. Z toho je jasné, že pri ťažkom poranení, či komplikovanej operácii môže byť strata krvi veľmi výrazná a môže ohrozovať život. Za každým zachráneným je aj dlhý rad darcov, bez ktorých to nejde. Rekordmanom (ak je vôbec v tejto súvislosti slušné o rekordoch hovoriť) je Austrálčan James Harrison, ktorý od svojich 21 do 78 rokov daroval krvnú plazmu tisíckrát. Na Slovensku daruje ročne krv viac ako 300 tisíc ľudí.

AKO JE TO V SKALICI

Pokiaľ sa rozhodnete darovať krv a zachrániť život, ako hovorí slogan kampane, nemusíte chodiť ďaleko. Odbery krvi sa realizujú na transfuziologickom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou Skalica, a. s., vždy v pondelok a utorok v čase od 7.00 do 8.00 hod. Pracovisko je v budove ne

mocnice, nachádzajúce sa v susedstve parkoviska pri Bille. Výkonná riaditeľka Mgr. Ing. Renáta Kormanová, MPH, nám pomohla vytvoriť si predstavu o činnosti oddelenia – v Skalici sa na TO priemerne ročne vykoná 2300 bezplatných odberov, na ktorých sa podieľa okolo 1180 darcov, z toho 880 mužov a 300 žien. Tým sa získa približne 1035 litrov krvi. Odobratá krv, avšak aj z nej získaná plazma, sa využíva pre potreby pacientov skalickej nemocnice. Iba malým množstvom, v prípade potreby, vypomáha skalická nemocnica transfúznym oddeleniam iných nemocníc. Ročne príde v Skalici prvýkrát darovať krv približne 180 nových darcov.

ROZHODLI STE SA STAŤ
DARCOM?

PharmDr. Gabriela Temerová, odborný zástupca, zodpovedný za prípravu transfúznych liekov vo FNsP Skalica, a. s., nám poskytla základné informácie o postupe. Krv môže darovať každý duševne a telesne zdravý človek vo veku od 18 do 65 rokov, s hmotnosťou nad 50 kilogramov. Darcom nemôže byť osoba, ktorá prekonala alebo trpí na niektorú z chorôb, prenosných krvou, ako je infekčná žltačka, syfilis, AIDS. Zo skupiny sú vyradené aj osoby s rizikovým správaním sa, ako sú narkomani, či alkoholici alebo také, ktoré v poslednom období prekonali akútne ochorenie, dlhodobo užívajú lieky, či pricestovali z rizikových krajín. Ak ste stále rozhodnutí darovať krv a neprekáža vám v tom žiadna z podmienok, ďalší postup sa dozviete priamo na transfuziologickom oddelení fakultnej nemocnice alebo na internetovej stránke www.nspskalica.sk.

Zdroj: internet

SPOLOČNOSŤ SI CENÍ
NAJLEPŠÍCH

Slovenský Červený kríž oceňuje darcov za bezpríspevkové darovanie krvi, podľa počtu odberov plaketami profesora MUDr. Jana Janského a medailou profesora MUDr. Jána Kňazovického za mnohonásobné darovanie krvi. V rokoch 2013 až 2018 bola udelená zlatá plaketa 25 a diamantová plaketa 2 darcom krvi zo Skalice. V roku 2014 prevzal Kňazovického medailu Štefan Valovič a v auguste tohto roku si ju prevezme v sídle MV ČK v Ženeve Marián Valachovič. Jeho dojmy zo slávnostného ocenenia a pohnútky k tak humánnemu rozhodnutiu prinesieme vzápätí v aktuálnom čísle Skalického obzoru.

ČO DODAŤ?

Snáď len – nepime si krv navzájom a nehádajme sa s ľuďmi až do krvi, pretože krv nie je voda! Nezabúdajme, že všetku, ktorú prelejeme, nám musí zase niekto darovať. Ktorýkoľvek deň, nielen 14. júna.

Stano Bellan