Tak si myslím, že pevná vôľa nie je žiadna cnosť

Kus môjho dávneho života som sa trýznila presvedčením, že mám nedostatok pevnej vôle. Presnejšie povedané, že pevnú vôľu nemám vôbec žiadnu. Viem to isto, lebo mi to hovorili a  tiež mi to potvrdila moja prax. Moje pokusy o jej použitie totiž dopadli katastrofálne.

Aby som netrpela pocitom viny, že pevnú vôľu nemám, tak si pre istotu nedávam žiadne predsavzatia, i keď v  tomto smere bol nedávno čas pokušení :-). Našťastie, nefajčím, nepijem (aspoň nie veľa) ani nepotrebujem zásadne chudnúť, tak s  ňou nie som nejako silne konfrontovaná.

V snahe odolať pokušeniam predsa len skúsiť pevnú vôľu použiť, zamyslela som sa nad tým, či je to vôbec tá pozitívna hnacia sila. Veď keď  sa rozhodnem použiť ju k  dosiahnutiu dajakého cieľa, rovno ho tým vopred odsúdim k neúspechu! A ak by toto poznanie nestačilo k  vyradeniu pevnej vôle z môjho repertoáru nástrojov, prišla som na ďalšie nebezpečenstvo jej používania. Pre mňa je niečím, čo mám osobne spojené s  disciplínou, s  veľkým snažením, a  to spojenie s prídavným menom pevná…

Už len keď o tom píšem, som unavená. Evidentne, používať ju je veľmi vyčerpávajúce. Takže nielen že ohrozuje cieľ, ale aj moje zdravie! Po tejto úvahe som tému pevnej vôle uzatvorila bez pocitu viny, že ju nemám. Možno niekde mám, ale nepoužívam, a tak som na túto tému vyhlásila osobné embargo. Pred nedávnom bol však stav embarga náhle ohrozený. Narušil ho názor osoby, ktorá sa vyjadrila o mojej „obdivuhodne silnej vôli“, že som pre ňu vzorom a je jej ľúto, že ona takú vôľu nemá. Nechápala som. Som to ja, o  kom je reč?!

Snažila som sa jej to vyhovoriť, no  ona tvrdila, že dosiahnuť výsledky bez pevnej vôle nie je možné. Tvrdila, že pevná vôľa je vraj základom úspechu. No a v tom mi to docvaklo. O koľkých ľuďoch si my asi myslíme, že majú pevnú vôľu, len preto, že sa im niečo podarilo? Koľkých som ja takto omylom obdivovala, koľkí asi mňa? A tak, v záujme objektivity, zachovania nášho zdravia a zdravého sebavedomia som sa rozhodla uviesť veci na pravú mieru: Netreba pevnú vôľu preceňovať a  vynášať jej zásluhy do nebeských výšin. Výšiny sa totiž môžu stať nedosiahnuteľnými a  k  tomu s  rastúcou výškou klesá naše sebavedomie.

Ako je ale možné, že sa nám v živote veľa vecí podarí bez nej? Mne napríklad viac ako pevná vôľa pomáha motivácia, rozhodnutie či  nadšenie pre vec. A určite sa nájde mnoho iných pozitívnych síl :-).

No hlavne – veľa vecí by som nedosiahla bez ľudí; ľudí, ktorí ochotne podajú pomocnú ruku, za čo ďakujem im samým i tým, čo mi ich poslali do cesty. Tak, zatváram notebook, končím, som unavená… Žeby som, podľa tej únavy, nakoniec predsa len pevnú vôľu použila? Alebo je to vôľa celkom obyčajná, nie hneď pevná? Je to pocit zodpovednosti, ktorý ma núti veci doťahovať do konca bez ohľadu na únavu? Alebo ešte niečo iné? Ale toto hľadanie už je na samostatnú tému.

S úctou unavená Želmíra Macháčková