Začína to vždy rovnako – spojí nás jedna spoločná myšlienka a urobí z nás skupinu ľudí so spoločným cieľom. Spoja nás také krásne a honosné myšlienky, ako boj proti chorobám, nemorálnym politikom alebo neohľaduplným susedom. Zdravie, morálna spoločnosť či pekné susedské vzťahy sú krásne, pozitívne ciele. No skôr, ako prídeme k cieľu, je po skupine.
Každý skončí inde. Je to tým, že každý z nás vidí k cieľu inú cestu? Alebo tým, že ju dokonca veľmi často nevidíme, či vidíme len hmlisto? A tak tápeme, hľadáme a podvedome sa od seba vzďaľujeme. Alebo je tomu tak, ako pri mnohých veciach v živote – sme ľudia rôzni a pri hľadaní cesty sa začnú prejavovať rozdielne názory a charakterové črty?
Akokoľvek je naša spoločná myšlienka veľká a dobrá, je to často to jediné, čo nás spája. Prečo to, že máme iné názory, nás rozdeľuje, keď by to malo byť našou výhodou? Problém je možno celkom na začiatku, dokonca v onej spoločnej myšlienke, ktorá nás spája. Obsahuje totiž slovo BOJ. Vďaka nemu sme bojovne nastavení hneď na začiatku cesty. Boj je silná agresívna energia, je to infekcia, ktorej víry sa časom začnú nenápadne šíriť aj vo vlastných radoch. Napadnú našu imunitu a oslabia našu súdržnosť. Preto, než dorazíme k cieľu, začneme bojovať medzi sebou o jednotlivé čiastkové víťazstvá. Bojujeme za to, kto má pravdu, kto má lepší názor alebo kto vie lepšie, ako na to…
Egá bojujú o to, čia pravda je pravdivejšia a väčšia. Emócie zakalia zrak a už nedovidíme ani na obzor. Aj keď si to neuvedomujeme, najdôležitejším sa stal boj. Nakoniec sa skupina rozpadne na niekoľko skupín, na čele s lídrami, bojujúcich proti sebe. A myšlienka, ktorá ich na začiatku spájala, to, za čo bojovali, sa povaľuje nepovšimnuté kdesi v nedohľadne. Je to cesta našej vlastnej skazy, bez ohľadu na to, k akému šľachetnému cieľu sme po nej mierili.
Ako už je asi vidno, chyba je v tom, že od začiatku ideme do boja. No a „pozitívnym výsledkom boja“ (už to samo o sebe znie divne) je výhra. V boji však môže vyhrať iba jedna strana. Je možný výsledok, kde víťazmi sú všetci? Verím, že áno. A to v prípade, že spoločná myšlienka je pozitívna. Často zabúdame hľadať cestu, ako byť zdraví, ako vytvárať morálne hodnotnú spoločnosť, ako urobiť susedské vzťahy dobrými.
Hľadanie, tvorivosť sú pozitívne energie, kde sú rôzne názory a individualita ľudí vítané. Hľadanie a tvorivosť spája a nerozdeľuje. Samozrejme, že sa i v procese hľadania vynorí ego a s ním všade číhajúca energia boja, ale tu nemá šancu, lebo ju prevalcuje spolupráca a vyšší princíp. Vyšším princípom nie je boj proti niekomu či niečomu, ale spolutvorenie pre nás všetkých. A v tomto prípade sú výhercami všetci.
Viem, tento môj príhovor zaváňa moralizovaním, ale ako inak hovoriť o morálke a správnych cestách? Idem po tej svojej a hľadám. Aj slová, ktorými vám dokážem rozprávať o tom, čo si myslím…