Tak si myslím, že zabúdame na to, že čas uteká

Minulý rok som bola navrhnutá a bola mi schválená Cena primátorky mesta za projekty spojené so zdravým šírením patriotizmu v našom meste. Každý, kto ma pozná, vie, že som sa s cenou nevedela stotožniť. Dôvodov bolo hneď niekoľko. Cenu totiž zväčša dostáva len jeden, avšak obyčajne bez ľudí okolo seba by sme máločo vedeli sami zrealizovať. Tiež mám pocit, že robiť niečo pre nás, Skaličanov, nie je nič výnimočné, je to naša potreba, aj povinnosť a radosť. Každý z nás spôsobom sebe vlastným prežíva hrdosť k nášmu mestu, utužuje ju a šíri ďalším pokoleniam Skaličanov.

Pandémia neumožnila odovzdanie cien v minulom roku a tak som získala rok, behom ktorého sa mnohé zmenilo. Uvedomila som si aký krehký je život a ako často mnohé, najčastejšie to, čo je nám najsamozrejmejšie, zostane nevypovedané, lebo máme pocit, že ešte je čas… A tak som mohla cenu prebrať s čistým svedomím, lebo som mohla pri odovzdávaní cien, a aj dnes môžem týmito riadkami, poďakovať.

Žiadnu činnosť by som nezvládla, keby nebolo mojich rodičov, ktorí nám vložili do srdca lásku ku Skalici a Skaličanom, keby nebolo otca, ktorý viac ako štyridsať rokov zveľaďoval a udržiaval tlačiareň a keby nebolo mojich bratov, ktorí má v činnostiach podporujú a pomáhajú mi. A, samozrejme, musím spomenúť pracovníkov v našej tlačiarni, bez ktorých by nevyšla žiadna grafika ani tlač. Realizovať Obzor, knihy spojené so Skalicou, či expozíciu kníhtlače by som nezvládla bez redakčnej rady, na čele s Evkou Fordinálovou, bez autorov vydaných kníh, bez zástupcov a pracovníkov mesta. Ťažko by som dnes pripravovala nové knihy pána Dinku, či profesorky Fordinálovej, keby nebolo ich ako autorov. A už vôbec by som nemohla pripraviť žiadosť o zápis skalickej mestskej reči do nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, keby nebolo Skaličanov.

A tak som nakoniec veľmi vďačná. Vďačná za to, že môžem poďakovať za cenu za nás všetkých. Zároveň poďakovať nám všetkým Skaličanom, že sa učíme spolupracovať a „aj sa pohádať, ale s láskou, a nedať priestor nenávisti“.

S úctou

vďačná
Želmíra Macháčková