Nechcem sa dotknúť otcov, zvlášť u nás dcér majú špecifické miesto, no mama je mama. Mama je najdôležitejším človekom v našom živote, bez ohľadu na to aká je a kde sa nachádza. V našich rozprávkových predstavách sú naše mamy bezhranične milujúce. No aj ony sú iba ľudské bytosti so svojimi životnými príbehmi a je len na nás, ktoré spomienky na spoločne prežité chvíle v sebe pestujeme a uchovávame …
Ako deti chodíme za mamou s odretými kolenami, bolesťami a krivdami, ale tiež pochváliť sa úspechmi alebo podeliť sa o radosti. Obraciame sa na ňu so všetkými otázkami, a že je ich v detstve neúrekom. Ako zveličene vraví stendapistka Lujza – za otcom chodíme len s jednou otázkou: „Tatííí, kde je mama?“ Dôležitosť mamy neklesá ani v našej dospelosti, keď už sa osamostatníme, máme svoje rodiny, deti a dokonca ani vtedy, keď už nás navždy opustí.
Naša mamka by pred nedávnom oslávila 75 rokov. Najväčším darčekom pre ňu bolo, že sme sa všetci zišli. Vždy nám s láskou pripravila dajakú dobrotu (porekadlo, že láska ide cez žalúdok v našej rodine vždy platilo). Aj keď už medzi nami nie je, dodnes na svoje narodeniny premietne do našich životov svoju lásku a opateru. Už nie jedlom, avšak v našich životoch sa udeje niečo zásadné. Či už práve na ten deň padne termín plánovanej operácie, objaví sa dôležitá informácia alebo sa udeje životné rozhodnutie. Nech sa deje, čo sa deje, v tento deň, i keď sa občas javí všelijako, je o nás vždy postarané a všetko dopadne dobre. Jednoducho – materinská láska ničím nekončí.
Láske dávame rôzne prívlastky. Mama je však náš prvý prístup k láske, nepodmienenej. Cez mamu prvýkrát skúsime lásku čistú, bez hraníc, začínajúcu už pri našom narodení a vlastne ešte pred ním. Neskôr sa od mamy odpútame, no k láske hľadáme cestu a prístup po celý život a časom zdroj lásky nájdeme v sebe. Mama však stále zostáva tým prvým zdrojom, nevyčerpateľným, na ktorý sa môžeme napojiť aj vtedy, keď niekedy stratíme cestu k tomu zdroju v nás.
s úctou
stále milovaná Želmíra Macháčková