Táto hviezda je naša

Je máj a slnko ráno svieti do okien z plných síl. Slnečné rána a teplé dni nám dodávajú síl. Na Zem sa valia kvantá energie, v listoch rastlín po celej osvetlenej strane Zeme sa produkujú živiny, ktorými začínajú potravinové reťazce. Avšak vznikajú aj obrazy, básne a piesne. To všetko vďaka Slnku. Tretieho mája bol Deň Slnka. Vlastne každý deň je dňom Slnka, pretože bez neho by nebol deň. Bez neho by nebol život, dokonca bez neho by nebola ani Zem. Je to všetkým tak známe, prirodzené a samozrejmé, že je až banálne o tom písať. Tak banálne, že OSN musela v rámci programu pre životné prostredie UNEP vyhlásiť svetový deň našej materskej hviezdy, aby sme si uvedomili to všetko, čo s ňou súvisí, čo od nej závisí, ale aj pre potrebu upozorniť na ekologické problémy, význam ochrany životného prostredia a výskumu v oblasti slnečnej fyziky.

ČO BOLO NEŽ BOLO SLNKO

Slnko sa zrodilo pred 4,6 až 4,7 miliardami rokov z plynného oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vlastnou gravitáciou sa tento oblak zmršťoval, čím sa teplota zvýšila natoľko, že v ňom začali prebiehať jadrové reakcie, prebiehajúce stále. Druhá teória hovorí o tom, že Slnko a planéty slnečnej sústavy vznikli z mračna medzihviezdnej hmoty, ktoré sa nachádzalo v galaktickom disku na vnútornom okraji ramena Oriona, 30 tisíc svetelných rokov od jadra Galaxie. Pred siedmimi miliardami rokov sa mračno rozpadlo na množstvo globulí a z jednej vznikla slnečná sústava. Znie to úžasne, no väčšina z nás má problém aspoň približne si predstaviť také vzdialenosti a časové úseky mnohonásobne dlhšie ako je vek našej životnej formy.

PEVNÝ BOD V POHYBE

Po dlhej ére, kedy bolo ľudstvo presvedčené, že Slnko obieha okolo Zeme ho Koperník umiestnil do centra našej Slnečnej sústavy. Slnko akoby zastavilo a stalo sa pevným bodom nášho najbližšieho vesmíru. Zotrvať v tom by však bol ďalší omyl. Slnko rotuje okolo vlastnej osi, no ani to nie je jednoduché – plazmová podstata našej hviezdy spôsobuje, že Slnko rotuje rýchlejšie na rovníku ako v ostatných slnečných šírkach. Súčasne to deformuje magnetické pole, čo spôsobuje vznik slnečných škvŕn a erupcie plazmy. Slnko však nielenže rotuje okolo vlastnej osi, ale vykonáva pohyb i v priestore a tým je obeh okolo jadra Galaxie. Vo vzdialenosti 25 000 až 28 000 svetelných rokov ho obehne za 226 mil. rokov. To znamená, že keď bolo Slnko spolu s našou sústavou na tom mieste v Galaxii, na ktorom sa nachádzame dnes, začínal na Zemi rozmach dinosaurov, objavovali sa prvé vtáky, na súši rozpučali prvé kvitnúce rastliny.

V ZNAMENÍ SÚHVEZDÍ

Všetky hviezdy na oblohe sú súčasťou niektorého z 88 súhvezdí. Do súhvezdia patria všetky vesmírne objekty v jeho hraniciach. Okrem Slnka. Zem na svojej ceste po obežnej dráhe mení uhol pohľadu a Slnko sa postupne premieta svojou polohou do dvanástich znamení tradičného zverokruhu. Tento jav umožňuje niekoľko tisícročnú existenciu astrológie, predpovedajúcej podľa toho, kadiaľ práve letela naša Zem, náš osud. Ak sa však v duchu odpútame a prenesieme sa do hlbín nášho vesmíru, všetko je inak. Pod iným uhlom sa súhvezdia rozpadnú, preskupia a ak sa z tej diaľky pozrieme späť na naše Slnko, aj ono je súčasťou nejakého celkom nového neznámeho súhvezdia, ktoré len čaká na svoje meno. A možno je od vekov známe nejakej nám tiež neznámej civilizácii a podľa jej astrológov spoluurčuje niečí osud.

DOKONALÁ NÁHODA ZATMENIA

Paradoxne, jedným z javov v súvislosti s najjasnejším telesom našej oblohy je zatmenie. Je to jav síce mimoriadny, no tak všeobecne známy, že ho pravdepodobne okrem novorodencov zažil každý z nás. Pozeráme na to úchvatné nebeské divadlo a pritom len málokto vie aká neuveriteľná náhoda je, že Mesiac zakryje Slnko tak dokonale presne. A to všetko len vďaka tomu, že pomer veľkosti Slnka a Mesiaca je presne rovnaký ako pomer ich vzdialenosti od Zeme, teda 1:400. Aj tie najkrajšie a najtajomnejšie veci majú v sebe ukrytú aspoň nejakú racionálnu príčinu…

ZDROJ ENERGIE

Deväťdesiatdeväť percent všetkej energie na Zemi má pôvod v pôsobení Slnka. Nie je to len teplo, či ultrafialové (UV) žiarenie, ako aj žiarenie iných vlnových dĺžok solárneho spektra, ale aj energia, ktorá s ním zdanlivo nesúvisí. Ak hovoríme, že bez Slnka by nebol na Zemi život, potom je za touto vetou ukrytá predovšetkým fotosyntéza. Je to najdôležitejší biochemický proces, pri ktorom vďaka energii svetelného žiarenia vznikajú, okrem iného, sacharidy a súčasne sa do atmosféry uvoľňuje kyslík. Dve nenahraditeľné veci naraz. Tu začína potravinový reťazec. Keď sme pri energii, treba pripomenúť, že všetka energia, ktorá dopadá v kvantách svetla zo Slnka, sa mení na inú formu energie a hmoty. A premenenou a „uloženou“ energiou je v tomto zmysle aj ropa, uhlie alebo zemný plyn. Proces trvajúci milióny rokov má však ďaleko od obnoviteľných zdrojov. Ak si uvedomíme, že na jeden štvorcový kilometer horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie, potom je logická cesta jej premeny na elektrinu v rozsiahlych poliach, pokrytých solárnymi kolektormi.

KAM NECHODÍ SLNKO, TAM CHODÍ LEKÁR

Deň Slnka nepripomína jeho význam len pre planétu, ale aj pre každého jedného z nás. Blahodarné pôsobenie slnečných lúčov poznali už starí Gréci, ktorí budovali slnečné kúpele. Táto činnosť sa mimochodom zachovala svojim spôsobom až dodnes a ďaleko za hranicami Helady, i keď práve na juh za slnečnými lúčmi vyrážajú húfy ľudí z vyšších zemepisných šírok. Príslovie Kam nechodí Slnko, tam chodí lekár je oveľa staršie ako naše vedomosti o tom prečo tomu tak je. Napriek tomu, že slnečné lúče prenikajú len 0,6 mm pod povrch nášho tela, jeho účinky sú skutočne široké.

• Slnko má pozitívny vplyv na kardiovaskulárny systém. Zahriatím kože sa cievy a kapiláry rozšíria a môže klesnúť vysoký krvný tlak.
• Slnko znižuje stres a odstraňuje celkovú únavu.
• Znižuje hladinu cholesterolu a stabilizuje hladinu cukru v krvi.
• Dokáže meniť cholesterol a ergosterol na vitamín D, dôležitý pre absorpciu vápnika do kostí, ktorého nedostatok vedie k osteoporóze. Potrebujeme k tomu 10 až 15 minút pobytu na slnku denne.
• Slnko zvyšuje produkciu protilátok a posilňuje náš imunitný systém.
• Obmedzuje problémy s nespavosťou; zvýši produkciu hormónu melatonín, ktorý reguluje spánok.
• Zvyšuje svalovú silu a výkonnosť. Pobyt na slnku zvyšuje produkciu mužského hormónu testosterónu.

Slnko je však aj najdôležitejším prírodným zdrojom UV žiarenia, ktoré má rad účinkov na ľudskú kožu, v závislosti na jeho vlnovej dĺžke a intenzite. Nie je to len krásne opálenie, ale aj nepríjemný úpal, či nebezpečná rakovina kože, alebo poškodenie očných rohoviek. Našou protizbraňou je vyhýbanie sa priamym dopadom slnečných lúčov medzi 10-tou a 16-tou hodinou, používanie ochranných krémov s UV faktorom a používanie okuliarov s UV filtrom. Aby nemusel chodiť lekár zase preto, že máte slnka až príliš.

SÚČASŤ NÁŠHO ŽIVOTA

Slnko sa stalo pevnou súčasťou nášho života nielen vďaka tomu, čo nám poskytuje pre samotné žitie. Jeho veľkosť a význam pre myseľ a dušu sa premietla v mnohých kultúrach po celej Zemi do jeho stotožnenia s najvyšším božstvom. Za najtradičnejšiu a najviac rozšírenú jogovú zostavu pozícií sa považuje Surya Namaskar prekladaný ako Pozdrav Slnka. Slnko je jednou z prvých kresieb malých detí, ale aj témou ľudových piesní. A nielen ľudových. Dúfajme, že všetko tak ostane ešte po zvyšných päť miliárd rokov, ktoré ho ešte čakajú v plnej kráse na oblohe.

Stano Bellan