Vianočná koleda

Nie je už bežným zvykom, aby sa na Vianoce darovala koleda, ani, aby spolu koledovali susedia. O to menej na Štedrý deň. A práve to sa našej rodine, spoločne s ďalšími rodinami, pošťasťuje už niekoľko rokov.

Neviem, čím sme si to zaslúžili, ale patríme k tým rodinám, ktoré nikdy naši kamaráti neobídu. Každý rok, krásne ustrojení v krojoch, prinášajú na Štedrý deň vianočnú koledu do našich príbytkov. Ich zloženie je vždy rovnaké – mamka, tata, syn a mladá dcérka. Všeličo iné by na Štedrý večer mohli robiť, oni však, už niekoľko rokov, chodia k nám, po susedoch a spievajú vianočné koledy. Je to taký príbeh o Vianočnej kolede, ktorá chodí Skalicou, Strážnicou, Gbelami, Holíčom a priľahlými dedinkami. Vždy je to rovnaké. Keď na oblohe vyjde prvá hviezda, na ulici začnú svietiť pouličné lampy a k štedrovečernému stolu zasadnú rodiny, ozve sa u nás v chodbe zvuk huslí a flauty.

Zaznejú prvé tóny a začne spev, spev kolied. Svojím spevom začne „panímáma“, k nej sa pridá mladá dcérka, syn fúka do flauty a „pantáta“ hrá na husle a spieva spolu s nimi. Keď prišli po prvý raz pred pár rokmi, oči sa nám vyvalili, celá rodina vtedy bola u nás na Vianoce, všetci boli unesený tým zázrakom. Zrazu sme sa vrátili do minulosti ako do rozprávky pána Ladu. Ja som si vždy vravela, že si neviem predstaviť ako sa dnes dá naplniť ten zvyk, že sa na Štedrý deň pripraví jeden tanier navyše, pre nejakého pocestného, skrátka, keby sa niekto zastavil, keby niekto k tomu štedrovečernému stolu prisadol. Túto možnosť mám už roky vyriešenú.

Tento krásny zvyk a tradícia, ktorú nám táto rodina už roky darováva, je aj pre nás príležitosťou poďakovať sa. Už navždy sa náš advent bude spájať s tým, že musíme vymyslieť akoby sme my obšťastnili našich koledníkov. Nie je to vôbec jednoduché. Dnes sa dá kúpiť všeličo, ale to, čo oni darujú nám, nemôžeme vybaviť niečím kúpeným. A tak sa aj my snažíme niečo vlastnoručne vyrobiť. Väčšinou sú to produkty domácej kuchyne, jeden rok paštéta, druhý rok domáce džemy. Zásadou je obdarovať niečím, čo nesie rovnaké posolstvo. Urobiť niečo pre tých, ktorých máme radi, bez toho, že by to očakávali, bez toho, že sa to patrí. Robiť veci s láskou a v láskavosti, aby sme si nezabudli navzájom vyjadrovať, že nám na sebe záleží a že vieme robiť veci z čistej radosti a preto, aby radosť bola darovaná. Vo vzácnych prípadoch zaspievaná.