Vzlet

Ilustrácia: Štefan Zajíček

Cez zadaždené okno jesenného vlaku
pozerala som na labute,
chystajúce sa na vzlietnutie:
Za jasom neba? Do snov? Do zázraku?

Nečakane som pocítila sama
ako sa vo mne duša vzpína,
od túžby zaradiť sa do ich klina
a vzlietnuť nad hmly do neznáma.

Vzlietnuť – a nemyslieť viac na návraty,
nad tŕstie, čo sa v ostrom vetre trasie,
stratiť sa v snoch a v nadpozemskom jase,
na tomto brehu nechať všetky zisky, nádeje a straty.