Za kým sa oplatí ísť

Zdroj: Ľubica Rozborilová

21. februára je Medzinárodný deň sprievodcov v cestovnom ruchu. Už nejaký čas je príčinou covidu toho ruchu pomenej, no časy turistov a návštevníkov nášho mesta boli, a veríme, že zase budú, bohaté. Pripomienku tých, bez ktorých sa často neobídeme, vyhlásila na tento deň Svetová federácia asociácií turistických sprievodcov. Mnoho miest usporadúva 21. februára na jeho oslavu množstvo akcií a bezplatných prehliadok.

My sme poprosili dvoch skutočne zaslúžilých sprievodcov Skalicou a okolím, Ľubicu Rozborilovú a Ivana Kuchariča, tentokrát o slovné sprevádzanie nie mestom, ale ich prácou.

Začnime prvým pádom – kto, čo je vlastne sprievodca?
ĽR:
V Skalici sú sprievodcovia po jednotlivých pamiatkach a komerční sprievodcovia. Komerční sprievodcovia pracujú väčšinou dlhodobo a zameriavajú sa na celé mesto – jeho históriu i súčasnosť. Záujemcovia o ich služby si môžu objednať prehliadku mesta v turisticko-informačnej kancelárii. Objednajú si deň, čas sprevádzania a tiež aké pamiatky by radi videli. Niektorí turisti sa pýtajú, či je čo vidieť v meste za hodinu a potom zistia, že za tento čas nestihnú vidieť viac ako dve až tri pamiatky. Celkový čas sprevádzania môže byť hodina a viac, podľa toho, o čo majú oni záujem.
IK:
Ľudia si pod pojmom sprievodca predstavia napríklad sprievodcu vo vlaku, sprievodcu po prírode, ale tiež človeka, ktorý im ukáže hrad, zámok, kaštieľ mesta, ktorý navštívili. Skalica ako mesto nemá ani jednu z takýchto budov. Napriek tomu má čo svojim obyvateľom i návštevníkom ponúknuť. Bohatá história tohto územia, dochované zaujímavé budovy minulosti, krásne okolie.

Ako sa stať sprievodcom?
ĽR:
Sprievodcami po pamiatkach bývajú študenti, ktorí sa prihlásia každoročne po výzve turisticko-informačnej kancelárie (TIK) a urobia vstupné testy. Testy sú aj preto, že každoročne býva väčší záujem o túto brigádu ako je ponuka. A tiež preto, aby sa ukázalo, kto a aké už má vedomosti o Skalici a okolí. Mesto ponúka vstup do dvanástich pamiatok a do každej sa vyberá po dvoch sprievodcoch. Títo potom absolvujú kurz, kde sa naučia o svojej vybranej pamiatke jej históriu. Celý kurz sa ukončuje skúškami. Pre študentov je dobré, ak majú o túto brigádu naozaj záujem a nerobia ju len preto, aby napríklad upokojili rodičov, že nebudú v lete leňošiť, ale budú naozaj pracovať. Kurzy sú niekoľkomesačné. Kedysi sa v rámci nich prednášalo o verbálnej a neverbálnej komunikácii, rétorike (s mladými turistami sa robili praktické cvičenia), histórii mesta, súčasnosti mesta, okolí mesta (sprevádzanie po meste v autobuse, Baťov kanál, rybníky, vinohradnícka oblasť, golf i Zlatnícka dolina) a iné. Toto bolo dobré aj na to, aby sprievodcovia vedeli včas reagovať na otázky turistov a aby vedeli odporučiť, ak mali ľudia o niečo záujem. Teraz sú kurzy kratšie, avšak študenti dostanú výklad o svojej pamiatke, dostanú rôzne odporúčania, ohľadom svojho vystupovania a podobne. Potom je na nich, aby sa text naučili a po preskúšaní môžu vo svojej pamiatke sprevádzať počas letnej turistickej sezóny, teda, od asi polovice mája do septembra. Študenti by mali okrem slovenského jazyka vedieť aspoň jeden cudzí, anglický, nemecký.

Zdroj: Ivan Kucharič

Od kedy sprevádzate ľudí Skalicou vy osobne?
IK:
Začiatok sprevádzania po pamiatkach mesta Skalice je pre mňa spojený s rokom 2007. V tomto roku som absolvoval aj vstupné polročné školenie sprievodcov. Ako nový sprievodca som si v začiatkoch trúfol sprevádzať len detských návštevníkov a postupne, ako som nadobúdal nové zručnosti, som sprevádzal už všetkých návštevníkov mesta. Časom, približne po dvoch rokoch som v TIK-u absolvoval aj kurz turistického vodcu po prírode v okolí Skalice. Toto sprevádzanie sa robieva väčšinou pre firmy, buď peši alebo na bicykloch. Sprevádzanie po pamiatkach mesta sa realizuje po celý rok. Výklad o pamiatkach sa snažím vždy prezentovať podľa vekovej skupiny, ktorú práve sprevádzam.
ĽR:
Ja patrím ku komerčným sprievodcom. Sprevádzam asi najdlhšie zo všetkých súčasných sprievodcov. Neviem presne rok, možno od 2003 alebo 2004. V každom prípade, keď sa sprístupňoval Mlyn bratov Pilárikovcov v roku 2005, už som bola „zabehnutou“ sprievodkyňou.

Zdroj: Ivan Kucharič

Čo musí vedieť dobrý sprievodca?
IK:
Sprevádzanie po pamiatkach mesta nie je len o odbornom výklade jednotlivých pamiatok, ale aj o celkovej prezentácii mesta. Vždy záleží na celkovom dojme, aký zanechá vlastne prvý kontakt, v tomto prípade sprievodca u návštevníkov mesta. Sprievodca mestom a pamiatkami musí vedieť odpovedať na rozličné iné otázky návštevníkov, týkajúce sa nielen konkrétnych pamiatok, ale aj dobrej reštaurácie, či zakúpenia suveníru, aj kde sa predáva pravý skalický trdelník, aj kde môžu nájsť toaletu.
ĽR:
Sprievodca hovorí o histórii mesta, o osobnostiach mesta, o jednotlivých pamiatkach, pridá nejaké legendy, prípadne zavedie záujemcov aj na miesta, kde sa bežne nesprevádza (napríklad na cintorín, kvôli pochovaným osobnostiam, k hradbám a podobne). Záujemcovia môžu využiť tiež jazdu kočom s koníkmi. Na koči sa vezú najviac štyria ľudia plus sprievodca. Služby komerčných sprievodcov sú celoročné, dajú sa využiť sedem dní v týždni a sprevádza sa v slovenskom, nemeckom a anglickom jazyku.

Ako spozná sprievodca, či robí prácu dobre?
ĽR:
To musia posúdiť naši návštevníci. Vizitkou dobrého sprievodcu je aj to, že sa turisti do mesta vrátia opakovane, že odporúčajú návštevu nášho mesta svojim známym a rodinným príslušníkom. A myslím si, že našim sa to darí.
IK:
Ak sa niekto spýta koľko som už odsprevádzal osôb za ten čas, sú to jednoznačne tisícky a, teda, dúfam spokojných návštevníkov. O tom asi svedčí aj to, že viacero návštevníkov sa sem vracia pravidelne a je to príjemný pocit, že sa im v našom meste páči.

Máte sami nejaké obľúbené miesta v meste?
IK:
Veľmi rád mám spomínanú pamiatku Mlyn bratov Pilárikovcov. Je trocha náročnejšia na obsiahlejší výklad a čas. Bývalý jezuitský kostol návštevníkov tiež veľmi očarí, často dávam návštevníkom aj priestor na zaspievanie si v ňom, nakoľko v tomto kostole je veľmi dobá akustika a tak sa sami presvedčia, že je to pravda, čo im vo výklade hovorím.
ĽR.
Najobľúbenejšou mojou pamiatkou je práve mlyn. Je to náročná technická pamiatka a od začiatku ojedinelá svojho druhu. K obľúbeným patrí aj Jezuitský kostol sv. Františka Xaverského. A nemôžem povedať, že by niektorá bola moja neobľúbená, to by som asi nerobila sprievodkyňu.

Zdroj: Ľubica Rozborilová

Prečo ste sprievodcom?
IK:
Som taký typický skalický patriot. Sprevádzanie sa za ten čas stalo pre mňa srdcovou záležitosťou a súčasťou môjho života.
ĽR:
Sprievodkyňou som sa stala preto, že som bola oslovená vtedajšou vedúcou TIKu pani Petrou Hránkovou. Pristala som, lebo história ma vždy bavila. Môj otec bol kedysi učiteľ dejepisu a vďaka nemu som sa o dejiny zaujímala. Keby som mala na začiatku nejaké negatívne reakcie na moju prácu, už to dnes nerobím. Ľudia však boli milí, počúvali ma, dávali mi otázky, s niektorými z nich som sa kamarátsky stretávala, takže som zostala.

Sprevádzanie je vlastne neustály kontakt s ľuďmi. Jeho súčasťou sú iste aj úsmevné príhody a situácie…
IK:
Samozrejme, pri tejto činnosti zažijem aj viacero príjemných prekvapení, ako napríklad, keď mi volal na mobil jeden mladý muž, že by chcel svoju snúbenicu požiadať o ruku v rotunde. Bolo to také milé a romantické. Niektorí zahraniční návštevníci majú svojich tlmočníkov a tí tlmočia výklad po mne. Na vyhliadke na veži kostola svätého Michala Archanjela na námestí hovorím: Týmto smerom približne sedem kilometrov sa nachádza prímestské rekreačné stredisko Zlatnícka dolina. Tlmočník do nemčiny preložil, že je tam prímorské rekreačné stredisko. Samozrejme, že sa potom opravil, len škoda, že to more tu nemáme. Všetci sme sa zasmiali a pokračovali ďalej.
ĽR:
Veselých príhod je veľa. K tým príjemným patril napríklad pár z Bratislavy. Opakovane sa do Skalice vracal, vždy sa tu ubytoval, nechal sa sprevádzať a nakoniec sa v našom meste aj zosobášil. Vtipná príhoda? Turistom vždy hovorím, že Skalica je malá, orientačný bod je veža kostola na námestí a nikto sa tu nemôže stratiť. Až sa mi stratila staršia pani… Našťastie som ju skoro našla a potom nám to všetkým pripadalo už iba humorné.

Ďakujem za rozhovor a želám veľa milých turistov, ktorým odkryjete krásy našej starobylej Skalice.

Želmíra Macháčková