Zabudnutá turistická chata na Čupoch

Vrch Čupy v Zlatníckej doline, miestne nazývanej Skalické hory, bol oddávna strediskom turistických ciest z priľahlých končín Moravy a Slovenska. Bol vyhľadávaným cieľom turistov zo Strážnice, Hodonína a Břeclavi, ako aj zo Senice, Sobotišťa či Vrboviec. V roku 1929 prišli profesori skalického gymnázia Bohdan Němec a Jozef Sedláček s myšlienkou založiť turistický klub. Tak sa 8. februára toho roku konala ustanovujúca schôdza Klubu československých turistov, ktorej predsedom sa stal dr. Hladký a od roku 1933 prevzal funkciu dr. Ján Ďurovič. Klub rozmiestnil štyri značkovacie tabule – na stanici, radnici, v hospodyňskej škole a na stanici v Holíči. V súlade s poslaním začal klub organizovať rôzne vychádzky do okolia.

Na valnom zhromaždení 27. februára 1935 navrhol predseda klubu dr. Ján Ďurovič postaviť pod Čupmi turistickú chatu. Mala byť strediskom školských a turistických výletov z moravskej aj slovenskej strany. „Táto chata, postavená v pekných skalických horách, jediných väčších na okolí, zvlášť na moravskej strane, má slúžiť nielen na rekreáciu, turistiku i lyžiarstvo, ale prinesie starobylej Skalici a okoliu hospodársky i mravný prospech a bude znamenať aj pre vzájomnosť a duchovnú jednotu Moravy a Slovenska hodnotu veľkú.“ Popri veľkých plánoch so stavbou chaty sa turisti venovali aj značkovaniu turistických trás. Značkár Metod Skála vyznačkoval desiatky kilometrov po skalických horách; zelenou, červenou a žltou farbou boli zachytené najkrajšie cesty nášho kraja (zelenou Stračinky – Háj – Turecký stôl – Krížnica – Čupy, červenou Zlatnický potok – Dolina – Čupy a pod.).

Predseda Ján Ďurovič na schôdzi v Strážnici, konanej 14. februára 1937, zainteresoval k prípravným prácam na stavbu chaty aj Moravanov. Na základe zápisnice z porady, konanej 23. februára 1937, zástupcovia mesta vyhlásili, že s plánom súhlasia a budú ho podporovať. Sľúbili morálnu podporu, ako aj stavebný materiál. Dňa 27. mája išla do hôr výprava zo Skalice, Strážnice, Hodonína, aby ustálili miesto, kde bude chata stáť. Mesto na podanú žiadosť klubu prepustilo priestor a sľúbilo aj podporu s podmienkou, že tam bude bývať aj hájnik mesta.

Na vypracovanie plánov bol pôvodne oslovený architekt Kadlec zo Zlína, nakoniec však plán vypracoval Ing. Doležal. S týmto následne klub podal žiadosť a začal zháňať finančnú podporu. Príslušný odbor mesta však plány v roku 1938 neschválil, žiadal menšie úpravy a nakoniec bol oslovený architekt Dušan Jurkovič, ktorý vyhotovil nové plány. Chata mala mať drevené poschodie a mala obsahovať slovenské motívy. Mala pozostávať z nasledujúcich miestností: jedna spoločná spálňa pre 30 žiakov alebo mužov, jedna spoločná spálňa pre 30 žiačok alebo žien, štyri podkrovné dvojposteľové izby, jedna spoločná jedáleň, veranda a kuchyňa, izba, komora a pivnica pre správcu chaty. Vedľa chaty mala byť aj studňa. Predbežné plány neboli schválené, malo prísť k úprave plánov, napríklad vežička sa mala odstrániť a záchody sa mali premiestniť.

Klub československých turistov v Skalici dokonca usporiadal 17. júla 1938 slávnosť kladenia základného kameňa turistickej chaty v Skalických horách. Slávnosť sa konala o druhej hodine popoludní a otvoril ju predseda miestneho turistického klubu dr. Ďurovič. Vo svojej reči označil význam chaty pre zdravie a rekreáciu človeka, pre rozvoj turistického ruchu a pre vzájomnosť a jednotu Slovákov a Moravanov. Na slávnosti tiež prehovoril ministerský predseda Ľudovít Černo a zúčastnilo sa jej veľké množstvo hostí aj z Moravy. Prejav mal aj zástupca okresného úradu v Skalici Viktor Pätoprstý, ktorý okrem iného povedal: „Nech táto chata prispeje k povzneseniu turistického ruchu v našom okrese. Meno Scota Viatora, ktoré ponesie, nech nám pripomína ťažké boje za národnú slobodu a vystríha nás pred nesvornosťou, ktorá jedine by nás mohla znovu uvrhnúť do poroby.“

Stavba chaty sa však nakoniec neuskutočnila, aj keď myšlienka jej stavby sa objavovala aj v neskorších rokoch. Zanikla rovnako ako turistický klub, ktorý sa v roku 1949 zlúčil s TJ Sokol.

Mgr. Veronika Blanáriková,
samostatný radca, ŠA Trnava,
pracovisko Archív Skalica