Zachováme dedičstvo otcov?

Vždy, keď sa ponorím do Proglasu Konštantína Filozofa, ktorý vznikol pred viac ako tisícročím, po príchode Byzantskej misie na naše územie, a bol adresovaný našim predkom, vždy a s rovnakou intenzitou ma oslovujú verše:

Ktorí však nepriateľa nemilujete,
národy, čo s ním chcete boriť sa,
otvorte dvere ducha svojho pozorne,
zbroj tvrdú teraz prijímajte národy,
kovanú krásne v knihách Hospodinových,
ktoré tak tvrdo mliaždia hlavu diablovu.

Ponad stáročia z nich vyžaruje chvála vnútornej sily Božieho slova v evanjeliách. Prekvapujúci – a preto pôsobivý – je tu zdanlivý paradox: evanjelium – tvrdá zbroj. Veď Nový zákon je zákonom lásky! Chápať ho ako „tvrdú zbroj“ možno skutočne iba metaforicky – v prenesenom význame. V podaní Konštantína Filozofa sú tieto štyri knihy „tvrdou zbrojou“ proti nenávisti, netolerancii, nerozumnosti.

Aby sme mohli v plnosti prijať posolstvo evanjelií, treba skutočne „pozorne otvoriť dvere svojho ducha“, prijať ich za svoje, urobiť z nich stáleho obyvateľa nášho duchovného príbytku. V neochote porozumieť ich skutočnému významu vidí Konštantín Filozof najväčšiu prekážku aj pre porozumenie medzi ľuďmi vôbec. Nerozumnosť je treba chápať nie ako neschopnosť, ale ako nechcenie porozumieť. Neochota hmoty otvoriť sa pôsobeniu ducha. S ochotou prichádza aj múdrosť, ako dar Ducha Svätého:

Kto totiž prijme tieto písmená,
tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví
a vaše duše písmenami posilní
i skrze apoštolov, skrze prorokov.

Ide o múdrosť lásky, ktorá nás učí „i nepriateľa zahubiť“ – tým, že dokážeme svojou prijatou duchovnou silou nepriateľstvo protivníka zahubiť láskou, zlikvidovať ho tým, že z neho urobíme svojho priateľa.

V tom je výraz vyššej ľudskej múdrosti – inteligencie prežiarenej duchom, novým poznaním. Preto jeho sprostredkovanie je skutočne darom neoceniteľnej hodnoty. Tým darom je Božie slovo, prebúdzajúce naše poznanie k vyššiemu kvalitnejšiemu životu:

Nuž čujte, čo vám vlastný rozum hovorí,
nuž dobre počuj, celý národ sloviensky,
vypočuj Slovo od Boha ti zoslané,
Slovo, čo hladné ľudské duše nakŕmi,
Slovo, čo um aj srdce tvoje posilní.

Čiže, jedine prijatie tohto posolstva je schopné vytvoriť v nás univerzálneho človeka s rovnako rozvinutým rozumom aj citom. Naši predkovia tomuto posolstvu lásky skutočne otvorili dvere svojho ducha a to im umožnilo dôstojne, s vierou prejsť najzložitejšími zvratmi dejín. Pripomínajme si ho i dnes, v útoku hmoty proti duchu, aby sme vyššiu múdrosť – toto dedičstvo otcov – nestratili.