Záhadný deň hlavolamov

V strede jedného gréckeho ostrova, na konci cesty v horách je kamenné mestečko a v jeho strede taverna. Jej majiteľ Kostas, bývalý kapitán, hostí privíta a kým prinesie, čo si kto objednal, rozdá ľuďom drôtené a drevené hlavolamy. Všetci si lámu hlavu a čas beží ako voda. Je to hrdinský boj človeka proti problému, na ktorý väčšinou nie je mozog pripravený, a v tom je to čaro.

Najstaršie hlavolamy majú niekoľko tisíc rokov, no vznik toho najslávnejšieho si pamätá väčšina ľudí na Zemi. V roku 1974 vynašiel, či skôr vytvoril, maďarský sochár a architekt Ernő Rubik mechanickú kocku, ktorá dostala po ňom meno. Mánia skladania zachvátila celý svet a na počesť vynálezcu sa 13. júl, deň jeho narodenín, stal Medzinárodným dňom hlavolamov. Avšak, aby sme v tejto súvislosti nezabudli, 1. júla bolo výročie úmrtia (1904) Adolfa Petra Zátureckého, spisovateľa a zberateľa ľudovej slovesnosti, ktorý okrem 13 tisíc prísloví zapísal aj 610 slovenských ľudových hádaniek.

AKO SI ZLOMIŤ HLAVU

Na úvod, aby bolo jasné, čo také vlastne hlavolam je. Je to každý problém, hádanka i záhada, ku ktorej sú na vyriešenie potrebné vynaliezavosť a dôvtip riešiteľa. V predstave sa nám s týmto pojmom spájajú predovšetkým mechanické hlavolamy, ale nie je to tak. Najbežnejšie, s ktorými sa stretávame, sú predsa len krížovky, hádanky, doplňovačky, osem smerovky a podobne. Dokonca by sa sem dali zaradiť i školské slovné úlohy aj riešiteľské úlohy z hier ako je šach, či GO. Mechanické hlavolamy majú však niečo, čo ostatné druhy nie – potrebu zručnosti a priestorovej predstavivosti. Navyše, väčšinou vyzerajú veľmi zaujímavo aj ako samotný objekt, takže, kto ich nedokáže pokoriť, môže si ich aspoň vystaviť.

SPÄŤ DO STAROVEKU A POTOM ĎALEJ

Najstaršie hlavolamy, rovnako ako hry, sa objavovali vo všetkých vrstvách obyvateľstva od starého Egypta, cez Indiu, Čínu, Japonsko a neskôr Arabský polostrov. Vek základných myšlienok je ťažko určiť, zaznamenávame vlastne len obdobie, z ktorého pochádzajú nálezy. Jeden z najstarších, takmer presne datovaných hlavolamov je Stomachion. Vytvoril ho grécky matematik, fyzik, inžinier, vynálezca a astronóm Archimedes zo Syrakúz okolo roku 250 pred naším letopočtom. Cieľom je nájsť čo najväčší počet spôsobov, akými sa dá použitím všetkých štrnástich častí poskladať presný štvorec. Zaujímavé je, že úlohu vyriešili vedci až v roku 2003 pomocou počítača. Spôsobov je 17152 …

Druhou dobou rozmachu hlavolamov v Európe bol koniec 9. storočia. V tom čase spísal írsky učenec Alciun knihu Úlohy pre rozvoj mladej mysle, ktorá sa považuje za prvú zbierku hlavolamov na našom kontinente. V 19. a 20. storočí vďaka Američanovi Samuelovi Loydovi (ktorý je okrem iného autorom jedného z najznámejších hlavolamov s názvom Pätnástka) a Angličanovi Henrymu Dudeneyovi prenikli hlavolamy do mnohých periodík a ostali súčasťou ich zábavných rubrík dodnes. Vďaka tomu sa stali veľmi populárnymi medzi širokými vrstvami obyvateľstva.

RODOSTROM HLAVOLAMOV

Skôr ako bolo treba hlavolamy nejako roztriediť a urobiť poriadok v princípoch, na ktorých stoja, začali sa nimi vážne zaoberať intelektuáli a vedci, ktorí rýchlo pochopili, že sa v nich ukrýva oveľa viac ako len zábavka na krátenie času. V roku 1893 vyšla v Londýne kniha Hlavolamy staré a nové, ktorej autorom bol profesor Hoffman. V nej priniesol popisy vyše 40 hlavolamov a pokúsil sa ich aj roztriediť. Niektoré sa však nedali vtesnať iba do jednej kategórie a tak pribúdali ďalšie. Dnes je skupín desať:

• Skladacie hlavolamy
• Rozkladacie hlavolamy
• Hlavolamy zostrojené s navzájom sa prestupujúcich dielov
• Rozpletacie hlavolamy
• Hlavolamy s postupnými krokmi
• Hlavolamy zamerané na zručnosť
• Hlavolamy ako nádoby
• Miznúce hlavolamy
• Skladacie a prekladacie hlavolamy
• Hlavolamy ako nemožné predmety.

Nech patria kamkoľvek, najobľúbenejšie sú hlavolamy, ktoré môžete dať do vrecka. To však dnes znamená niečo úplne iné ako pred niekoľkými desaťročiami. Kým ešte v 90. rokoch minulého storočia sme si mohli predstaviť napríklad Rubikovu kocku ako prívesok na kľúče, dnes sú to programy do smartfonov. Tu treba upozorniť na slovenskú (!) hru (iOS, Android, Steam) na svetovej úrovni – The House of Da Vinci, v ktorej hráč rieši hlavolamy v Leonardovom dome, s cieľom zistiť prečo a kam sa sám majster podel.

FILMOVÉ HVIEZDY

Pre staršie generácie na našom území je nesporne najznámejším hlavolamom, ktorý sa objavil vo filme – „Ježek v kleci“, okolo ktorého sa točili dobrodružstvá Rýchlych šípov v legendárnej „stínadelskej“ sérii.

Všeobecne je v povedomí, že hlavolam je vynálezom autora literárnej predlohy Jaroslava Foglara. Pravdou však je, že sám sa nechal inšpirovať už existujúcim hlavolamom. Ten sa po prvýkrát objavil v USA, kde bol v roku 1886 publikovaný v katalógu US Trick & Novelty. Foglar však bol prvý, kto prišiel s nápadom, že po vyslobodení ježka sa dala gulička v jeho strede rozdeliť a do jeho vnútra ukryl plány na postavenie lietajúceho bicykla.

Atraktívnejším vzhľadom i tajomnosťou je kryptex, ktorý sa objavuje vo filme Da Vinciho kód. Iste si mnohí spomínate na scénu, v ktorej profesor Langdon za chrbtom skladá na kotúčoch s písmenami, rotujúcich okolo valčeka, heslo. To umožní z jeho vnútra vybrať odkaz. Heslo môže mať podobu skutočného slova i nezmyselného zhluku písmen. Na piatich prstencoch je po 26 písmen, takže možností je necelých 12 miliónov. Ešteže to Langdon stihol v jednej scéne.

Na tomto mieste ešte spomeňme aspoň jeden hlavolam, ktorý bol knižným a ešte k tomu pôvodným slovenským hrdinom. V roku 1968 vyšla vo vydavateľstve Mladé letá kniha Emila Svetoňa Záhadná hra kociek. Detský detektívny príbeh sa točí okolo hry zvanej Symetria, ktorej pravidlá sú na konci knihy i príbehu. Ak by sa zdalo, že sme odbočili od hlavolamov k hrám, tak skúste po hre popátrať a zahrať si. Zaručene si hlavu dosť polámete.

HRÁČSKE PANDÉMIE

Módnych vĺn hlavolamov bolo v histórii dosť, no väčšina rýchlo upadla. Tou najvýraznejšou, ktorá stále pretrváva, je Rubikova kocka. Keď sa objavila, uchvátila svet svojím mechanizmom, zábavnosťou a náročnosťou. Navyše, len ťažko dokázala byť nudná, pretože celkový počet možností, ako môžu byť farby pomiešané, je 43 252 003 274 489 856 000. K popularite prispelo iste aj to, že napriek náročnosti sa dalo jej skladanie naučiť bez toho, aby človek hlbšie chápal podstatu používaných algoritmov.

Samostatnou výzvou bol čas, potrebný na jej poskladanie, a odtiaľ bol už len krok k súťažiam. Prvé majstrovstvá v skladaní Rubikovej kocky sa konali v Mníchove 13. marca 1981. Organizovala ich, samozrejme, Guinnessova kniha rekordov a prvý sa do nej zapísal Jury Froeschl s časom 38 sekúnd. Na prvých oficiálnych majstrovstvách sveta dosiahol vietnamský študent Minh Thai čas 22,95 sekundy a súčasný rekord drží Feliks Zemdegs a ten je neuveriteľných 4,22 sekundy. Teda, len čo sa týka ľudí. Absolútny rekord má totiž hodnotu 0,38 sekundy a dosiahol ho robot z MIT Biomimetic Robotics Lab.

P.S.: Nič nie je tak dokonalé, aby sa nedalo vylepšiť a tak sa na súčasnom trhu objavila GoCube, Rubikova kocka s Bluetooth pripojením. Ak by ste mali problémy so skladaním, smartfon vás povedie.

Druhou cestou je jednoduchosť realizácie. Príbeh môže byť dokonca len o niekoľkých číslach a papieri. Jeho meno je Sudoku. Logická hra s doplňovaním čísiel 1-9 do čiastočne vyplnenej mriežky bola dlho len japonskou záležitosťou, i keď variácie podobnej hry sa objavovali vo francúzskych novinách už v 19. storočí. Obsahovala však aj dvojciferné čísla a k riešeniu bolo treba viac aritmetiky ako logiky. V roku 2003 však hongkonský sudca Wayne Gould dokončil program na vytváranie týchto hádaniek a o rok priniesli Sudoku ako svoju pevnú súčasť londýnske noviny The Times. Z nich bol do celého sveta len kúsok.

KAM SA UBERAJÚ HLAVOLAMY?

Ťažko povedať. Ich tvorba je rovnako kreatívna ako ich riešenia. V každom prípade je, predovšetkým na mechanických hlavolamoch, cítiť možnosti konštruovania a testovania v podobe počítačových modelov. Tak vznikol i v súčasnosti najzložitejší hlavolam na svete ISIS. Jeho náročnosť dokazuje, že za prvé štyri roky jeho existencie ho dokázalo pokoriť na celom svete len 115 ľudí. Guľa s priemerom 7 cm váži rovný kilogram a ukrýva v sebe množstvo chodbičiek, západiek, presúvajúcich sa valčekov a guličiek, ktoré sú navyše istené magnetmi aj množstvom falošných ciest a slepých uličiek. Cieľom je umiestniť všetky egyptské hieroglyfy tak, aby sa guľa otvorila a vydala svoje tajomstvo. Pozor, každý kus je originál a má iba jedno riešenie! No, a keď sa dostanete k tajomstvu, zistíte, že hra pokračuje inými prostriedkami. Poskladaním ISIS sa všetko len začína …

NAMIESTO ZÁVERU

Je to však skutočne vrchol obťažnosti? Ani vedci sa nedokážu zhodnúť na tom, ktorý hlavolam je najnáročnejší. Jedným z favoritov je úloha, ktorá má len niekoľko riadkov:

Existujú traja mudrci, A, B a C, ktorých mená sú, nie v tomto poradí, Pravda, Lož a Náhoda. Pravda vraví VŽDY pravdu, Lož VŽDY klame a Náhoda MÔŽE tvrdiť pravdu aj klamať. Vašou úlohou je zistiť, ktorý z mudrcov nesie ktoré meno. Na to máte TRI otázky, na ktoré je možné odpovedať len ÁNO alebo NIE, a každú z nich sa môžete spýtať len jedného mudrca. Mudrci rozumejú slovenčine, avšak na otázky odvetia len slovami DA a JA, pričom vy neviete, ktoré z nich znamená Áno a ktoré NIE.

… a my vám, naši drahí čitatelia, prajeme veľa síl a zdaru pri jej riešení.