Zlatá ruža

Keď sa vojak Jean Chamet po zranení vracal z Mexika domov do Francúzska, píše Konstantin Paustovskij v poviedke Vzácny prach, poveril ho veliteľ pluku, aby zobral so sebou aj jeho malú dcérku Suzanne a zaviedol ju v Paríži k jeho sestre. Vojak na dlhej ceste zabával dievčatko rôznymi príbehmi – medzi nimi o zlatej ruži: ak nám ju niekto z lásky daruje, určite prinesie šťastie. Jean slovo dodržal a hoci videl, že dievčatko u prísnej upätej tety šťastné nebude, nemohol nič robiť. Odišiel, živil sa ako zametač, myslel na Suzanne, ale neodvážil sa ju navštíviť. Až po rokoch ju stretol na moste Seiny, zúfalú, že ju opustil jej milý. Jean ju pritúlil u seba, sprostredkoval zmierenie medzi mladými, a keď si mládenec po ňu prišiel, na rozlúčku mu pošepkala: „Keby mi tak niekto daroval zlatú ružu!“

Chamet obyčajne odstraňoval všetky smeti, čo vyzametal z remeselníckych dielní. No, teraz začal potajomky zhromažďovať prach zo zlatníctiev, po nociach ho preosieval, až sa po čase zlatého prášku nazbieralo na odliatok, z ktorého mu zlatník vytepal maličkú zlatú ružu. Keď ju Jean niesol Suzanne, dozvedel sa, že pred rokom odcestovala do Ameriky, vraj, navždy. Nik mu nevedel povedať jej adresu. Táto správa ho zasiahla ako ostrá črepina. Stratil záujem o život a nik nejavil záujem o neho. Iba zlatník, ktorý vytepal zlatú ružu, sledoval, ako zo dňa na deň chradne. Keď mu napokon zatlačil oči, spod podušky zobral Jeanovu ružu a predal ju starému spisovateľovi aj s jej príbehom.

Toľko Paustovskij. Je to baladický príbeh, ale kto z nás je šťastnejší, ako bol Jean Chamet, kým zhromažďoval zlatý prach? Paustovskij píše: „Každé náhodne utrúsené slovo, pohľad, či odraz hviezdy v kaluži – to všetko sú zrnká zlatého prachu.“ Aj my zachytávame v srdciach tento vzácny prach zo smietok života – ak niekoho veľmi a oddane ľúbime a chceme ho urobiť šťastným. Možno taktiež o našu lásku nik nebude stáť, ale zbieranie zrniek zlata múdrosti, nežnej oddanosti a dobroty nás samých naplní šťastím z vedomia, že zbierame zrnká na šťastie pre niekoho, pre koho nám je šťastím žiť.