Ak Skaličan v minulosti prešiel cez „Zelený most“ smerom na Strážnickú ulicu, ocitol sa na širokom priestranstve. Bolo to rozhranie Širokej a Zápotočnej ulice. Na ľavej strane tohto priestranstva, na malom návrší stála bývalá manufaktúra, kde sa kedysi vyrábalo kvalitné súkno. Jej majiteľom bola rodina Vrchovských. Tu v roku 1930 mesto zriadilo materskú školu najprv jednotriednu, od roku 1935 boli triedy dve.
V spomínanom objekte ostali bývať dve dcéry pána Vrchovského. Boli to staršie dámy a hovorilo sa im frajličky Vrchovské. Pod bránou bol malý byt, v ktorom bývala rodina Snovických. V ľavom prízemnom krídle bývali Mittákovci. Pán Mitták bol asi vnuk pána Vrchovského a pani bola Maďarka. Mali jednu dcéru Zuzku. Pani nerada videla, ak sa jej dcéra hrala s nami, obyčajnými deťmi. Ak ju zočila pri nás, už volala „Zuzička, dere ide“. Mali aj slúžku. Rézinka bola čiperná, drobná ženička. Práve ona sa starala o záhradu, oddelenú latkovým plotom od dvora, v ktorom sa hrávali deti. Na konci tohto objektu bývala rodina Bílikových. Obloky ich malého bytu boli obrátené do Vrchovskej ulice. Táto rodina bola bohatá na deti a pani pomáhala dozerať na hrajúce sa deti zo škôlky.
Škôlka bola zriadená na pravej strane budovy, jej okná smerovali do Strážnickej ulice. Učiteľkou tu bola slečna Štefánia Herényiová. Neoplývala síce telesnou krásou, ale my, deti, sme ju mali veľmi rady. Hovoríme o škôlke, avšak treba si urobiť predstavu o tom aká bola. V tejto škôlke nebola kuchyňa a tak sme nedostávali desiatu ani obedy. V malej taštičke sme si nosili chlebík alebo kúsok koláča a na obedy sme chodili domov. Neboli tu ani toalety, ani umývadlá. Na dvore boli síce postavené drevené latríny, ruky si však kde umyť nebolo. Neskôr bola zriadená ešte jedna trieda pre mladšie deti. S ňou pribudli dve nové učiteľky, pani Gabrišová a pani Konečná. V triedach sme sa hrávali, učili sa rôzne básničky a riekanky. V lete sme sa hrávali v piesku na rozľahlom dvore. Školský rok sme končili malou oslavou, tzv. „exámenom“. Deti prišli vyobliekané v krojoch alebo v pekných šatách. Na veľkých zelených listoch sme dostávali párok s rožkom a horčicou, zapíjali sme to žltou malinovkou. Deti prednášali rôzne básničky a spievali. Rodičia sledovali svoje ratolesti a boli na nich patrične pyšní. Neskôr boli postavené v Skalici ďalšie škôlky. Lepšie, dobre vybavené, ba aj s kuchyňou. Táto stará v manufaktúre však ostane navždy „tá naša“.
Spoznáva sa niekto?
Vlasta Duchoňová